Aj vedci klamú

Agentúra na podporu výskumu a vývoja v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Európskou nadáciou pre vedu, Európskou komisiou, Slovenskou rektorskou komisiou a Slovenskou lekárskou spoločnosťou zorganizovala v decembri v Bratislave konferenciu s medzinárodnou účasťou Etika vo vede a výskume.

Problematika etiky vo vede sa dostala do širšej pozornosti po druhej svetovej vojne. Najprv súvisela s úlohou vedcov pri podpore fašistických ideológií, ich účasťou na antihumánnych pokusoch a ničivých zbrojných programoch. Neskôr s financovaním podstatnej časti vedeckého výskumu, najmä v USA z vládnych zdrojov, keď sa jeho výsledky začali posudzovať čoraz častejšie s ohľadom na ich finančnú výnosnosť. Napokon od roku 1978 sa objavujú prípady nevedeckého postupu, z ktorého v USA obvinili niekoľko renomovaných univerzitných výskumných pracovísk. Ich počet postupne rástol. Národná vedecká nadácia USA (NSF) z 50 000 projektov, ktoré financovala, prešetrovala ročne 30 až 80 nových prípadov, pričom nevedecký postup dokázali asi desatine z nich. Národné ústavy zdravia USA (NIH) zaznamenali v roku 1995 z 30 000 projektov okolo 110 nevedeckých postupov. Neetický prístup sa pritom začal rozširovať po celom svete. Hádam najznámejší veľký škandál je spojený s menom juhokórejského vedca Hwang Woosuka, ktorého v jeho krajine vnímali a obdivovali ako národného hrdinu za vedecké úspechy v oblasti klonovania. Ako prvý na svete naklonoval ľudské embryá a vytvoril prvé kmeňové bunky geneticky „šité" na mieru pacientov. Ukázalo sa však, že o pôvode ľudských vajíčok použitých pri výskume klamal a napokon sa v roku 2005 vzdal všetkých významných funkcií vo svojom odbore. Jeho prípad naznačuje aj postupný presun symbolu etiky, ktorým bola v polovici minulého storočia hrozba zneužitia atómovej energie a dnes je ním najmä moderná biológia a jej uplatnenie v medicíne a biotechnológiách.
Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič vo svojom úvodnom vystúpení pripomenul zlyhanie Alberta Einsteina, ktorý zmobilizoval tlak vedcov na vývoj americkej atómovej bomby, avšak potom sa nepostavil za zastavenie výskumu v tejto oblasti. Pripomenul slová niekdajšieho amerického prezidenta Johna F. Kennedyho: „Ak ľudstvo neskoncuje s vojnou, vojna skoncuje s ľudstvom". Ďalej zdôraznil, že etické správanie vedcov, výskumníkov či bádateľov sa odvíja od všeobecných ľudských hodnôt, ako sú poctivosť, čestnosť, efektívnosť a objektivita. Za najvýraznejšie neetické formy vo vedeckom výskume označil fabrikáciu, falzifikáciu a plagiátorstvo. Preto je nevyhnutné, aby si vedeckí pracovníci pri riešení vedeckých projektov osvojili etické správanie. „Tu nám nepomôžu ani najlepšie zákony alebo nariadenia. Je to priestor pre vysokoškolských pedagógov, aby vzdelávali svojich študentov aj v etických otázkach. Aby boli príkladom pre mladých ľudí, ako sa správať," dodal.
Generálny riaditeľ Agentúry na podporu výskumu a vývoja Ján Šedivý zdôraznil, že etika a etické normy sú základom jej činnosti. Podčiarkol, že skúsenosti z činnosti iných agentúr ukázali nevyhnutnosť vytvorenia etickej komisie, ktorá by riešila problém spojený s nečestnosťou a nepoctivosťou vedeckých pracovníkov. Podľa neho nepoctivosť vo vede je v priamom protiklade so základom a podstatou vedeckej práce a môže spochybniť dôveru verejnosti vo vedu a vzájomnú dôveru medzi vedcami. APVV podmieňuje udeľovanie grantov práve splnením etických princípov zo strany uchádzačov.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.

Za predsedníckym stolom konferencie sedia podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič (vpravo), Mikuláš Šupín z Ministerstva školstva SR a predseda SAV Štefan Luby (vľavo).