Dňa 1. decembra si pripomíname 50. výročie úmrtia významného slovenského matematika, vysokoškolského učiteľa a zakladateľa slovenského vysokého školstva, prof. Jura Hronca. 
Rodák z malej dedinky Gočovo, v rýdzom gemerskom kraji nad Rožňavou, ktorému po otcovej smrti bratia finančne pomohli, aby sa dostal na gymnázium do Rožňavy a odtiaľ na univerzitu do Kluže v dnešnom Rumunsku, svojím životom dokázal, že si pomoc zaslúžil. Na štúdiách prejavoval veľký záujem o prednášky profesora Schleisingera, rodáka z Trnavy, z oblasti diferenciálnych rovníc. Tomuto odboru matematiky sa potom venoval celý svoj profesionálny matematický život. V 1906 nastúpil na učiteľské miesto v Kežmarku. Pôsobil tam do roku 1922, kedy dostal štátne štipendium, jednoročnú dovolenku a odišiel študovať do Prahy, Göttingenenu a Giessenu. V 1923 sa habilitoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a začal tam prednášať po slovensky. Súčasne učil na jednom pražskom gymnáziu.
Po vzniku Československa v roku 1918 bolo vzdelávanie na Slovensku v žalostnom stave. Z existujúcich maďarských univerzít z čias Rakúska-Uhorska odišli maďarskí učitelia na územie dnešného Maďarska a na Slovensku nebolo slovenských profesorov. Veľkú pomoc poskytli českí učitelia, ktorí prišli na Slovensko pomáhať budovať slovenské školy. V roku 1919 vznikla v Bratislave prvá slovenská univerzita nesúca meno Komenského (s troma fakultami: rímsko-katolíckou bohosloveckou fakultou, evanjelickou fakultou a lekárskou fakultou a 11 českými profesormi). Po prvý raz v dejinách mali Slováci svoju vysokú školu, ktorá umožňovala získať najvyššie vzdelanie v rodnom jazyku.
V roku 1934 pri príležitosti 250. výročia zriadenia trnavskej univerzity Jur Hronec verejne vystúpil s požiadavkou zriadenia vysokej školy technického typu a rozšírenia Univerzity Komenského o prírodovedeckú fakultu. Pripomínam, že v polovici 20. rokov sa Slovensko podieľalo na vedeckom výskume ČSR iba štyrmi percentami. V sérii článkov a podporných podujatí sa aktívne zasadzoval za zriadenie slovenskej techniky. Táto aktivita sa nakoniec ukázala úspešnou a v júni 1937 Národné zhromaždenie prijalo zákon o vytvorení Vysokej školy technickej dr. M. R. Štefánika v Košiciach a Jura Hronca zvolili o rok neskôr za jej prvého rektora.
Otvorenie prvého školského roku naplánované na 30. októbra 1938 (deň 20. výročia vzniku republiky) sa však neuskutočnilo, lebo po viedenskej arbitráži maďarské hortyovské vojská obsadili Košice a južné Slovensko. Školu museli urýchlene evakuovať najprv do Prešova a odtiaľ po dvoch týždňoch do Martina. Po vytvorení Slovenského štátu v marci 1939 vznikla v Bratislave Slovenská vysoká škola technická ako pokračovateľka VŠT z Košíc a Martina. Dnes ju poznáme pod názvom Slovenská technická univerzita.
V povojnovom školskom roku 1945 – 1946 profesora Jura Hronca znovuzvolili za rektora SVŠT. V roku 1940 sa už Univerzita Komenského volala Slovenská univerzita a prof. J. Hronec sa zasadil o zriadenie dlho očakávanej Prírodovedeckej fakulty. Na fakulte začali bezplatne pôsobiť aj profesori zo SVŠT. Vznikali prvé ústavy, pričom Ústav matematiky bol spoločný aj pre SVŠT. Určitým koncepčným zavŕšením snáh o rozvoj slovenského vysokého školstva bolo založenie Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity v roku 1946, ktorej bol prof. J. Hronec v rokoch 1946 – 1948 prvým dekanom.
V roku 1940 sa zúčastňoval tiež na zriadení Vysokej školy obchodnej v Bratislave a stal sa jej prvým dekanom, čo vo vtedajšej reči znamenalo to, čo dnes rektor. V roku 1946 sa stal predsedom komisie pre založenie Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej v Košiciach.
Napriek obrovskej zásluhe prof. Jura Hronca o dovtedy nevídaný rozvoj slovenského vysokého školstva si systém v neslávnych 50. rokoch minulého storočia dovolil siahnuť aj na neho. Keď si raz koncom roka 1950 prišiel po výplatu na techniku, tak mu pokladníčka povedala: Pán profesor, vy už nepracujete u nás, ale na Prírodovedeckej fakulte. Takto nedobrovoľne odišiel zo školy, ktorú dlhé roky budoval. Jur Hronec, našťastie, nezatrpkol a pokračoval vo svojej celoživotnej vedeckej, pedagogickej a organizačnej práci.
Po skončení vojny sa prof. Hronec pričinil o oživenie činnosti odbočky Jednoty československých matematikov a fyzikov a od roku 1946 bol jej predsedom. Okrem toho bol v rokoch 1945 – 1954 predsedom Matice slovenskej, v roku 1945 predsedom Umeleckej a vedeckej rady, roku 1946 predsedom Slovenského múzea v Bratislave. Veľkú pozornosť venoval aj stredoškolskej mládeži. Z jeho iniciatívy a za spolupráce viacerých matematikov sa na Slovensku organizovali matematické súťaže pre stredoškolákov. Tieto potom pracovali od roku 1951 v rámci Matematickej olympiády. Keď v roku 1953 z predchádzajúcej Slovenskej akadémie vied a umení založenej v roku 1942 vznikla dnešná SAV, prof. Jur Hronec sa stal jedným z prvých dvanástich akademikov SAV a jedným z dvoch matematikov spolu s profesorom Štefanom Schwarzom.
Dňa 1. decembra 1959 akademik Jur Hronec po krátkej chorobe nečakane zomrel v Bratislave. Pochovaný je v rodnom Gočove. Patril k nultej a zakladajúcej generácii slovenských matematikov a jeho význam pre Slovensko sme dodnes ešte nedocenili.
Slová prof. Jura Hronca, ktoré povedal pred 70 rokmi, sú platné aj dnes: Vy, slovenskí mládenci, musíte si uvedomiť, že ako inžinieri musíte konkurovať s celým svetom a nemôžete sa uzavrieť do úzkych hraníc Slovenska alebo republiky, lebo pred vami stojí veľká úloha hospodársky povzniesť Slovensko, slovenský ľud. Ale k tomu potrebujete dôkladné a veľké znalosti, vytrvalú a dôkladnú prácu.
ANATOLIJ DVUREČENSKIJ