Ako zachrániť jasoňa červenookého?

Jasoň červenooký (Parnassius apollo), zákonom chránený motýľ, bol ešte na začiatku minulého storočia rozšírený v skalných biotopoch v takmer celých slovenských Karpatoch. Na mnohých miestach bolo vidno aj stovky jedincov tohto krásneho motýľa. Dnes žije na Slovensku len niekoľko jeho izolovaných populácií vzdialených nezriedka aj desiatky kilometrov od seba. Čo zapríčinilo jeho ústup? Prečo potrebuje ochranu a ako ho máme chrániť?

Potravou húseníc jasoňa sú rozchodníky (Sedum, Hylotelephium). Dospelé jedince, imága, sa živia nektárom kvetov - pichliačov (Cirsium), bodliakov (Carduus), chrastavcov (Knautia) a iných medonosných rastlín. Tie nie sú u nás žiadnou vzácnosťou. Treba však zdôrazniť, že populácie jasoňa potrebujú na prežitie, aby sa zdroje potravy vyskytovali na jednom mieste alebo blízko seba. Ďalšou dôležitou podmienkou je rozloha vhodných biotopov. Už na ploche niekoľkých árov môže byť dostatočný počet hostiteľských rastlín pre húsenice aj imága, ale populácia jasoňa tam dlhodobo neprežije. Na takej malej ploche sa ľahko prejaví určitý negatívny vplyv, či už nepriazeň počasia, dočasný nedostatok medonosných rastlín, alebo nevhodné pôsobenie človeka, čo má pre populáciu motýľa fatálne dôsledky. Okrem toho motýle po vyliahnutí často opúšťajú svoje stanovištia a navštevujú blízke lúky a pasienky, aby sa nasýtili. Keď sú biotopy s rozchodníkmi malé, nemusia sa na ne samičky, ktoré chcú klásť vajíčka, už vrátiť a zablúdia. A do tretice, jasoňom na malom priestore hrozí opakované príbuzenské kríženie a degradácia populácie.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.