Alhambra, najprepychovejší arabský stan

Granadský emirát bol poslednou baštou Maurov v španielskej Andalúzii. Sto rokov pred svojím vyhnaním tu dobudovali Alhambru, najkrajší a najprepychovejší stan, aký kedy postavili. Z kameňa a mramoru, zdobený arabeskou, ďaleko od púští Arábie.

Mauri, okupanti Pyrenejského poloostrova, dosiahli v Andalúzii civilizačnú úroveň, ktorou predbehli vtedajšiu dobu a svojimi stavbami obohatili svetovú architektúru.
 
Príbeh civilizácie al Andalu a jej skvostu Alhambry sa začal roku 711 vylodením Arabov pod gibraltárskou skalou a skončil pod skalou as-Sabica, keď posledný emir a vládca Granady Mohammad Abú Abduláh XII., zvaný Boabdil, odovzdal kľúče od mesta i Alhambry víťazom, katolíckej kráľovnej Izabele Kastílskej a Ferdinandovi Aragónskemu. O tom, aký bol vzťah Maurov ku Granade, hovorí legendárna príhoda, ktorá sa v spisbe o Granade objavuje v mnohých podobách. Keď vraj porazený Boabdil plačúc opúšťal mesto, aby sa uchýlil do hôr, jeho matka, hrdá Arabka mu dohovárala: Neplač ako baba, keď si Granadu nedokázal ubrániť ako chlap.

Rafinovaný kráľovský komplex
Prvé stavby vyrástli v 9. storočí. V 11. storočí, keď bola maurská Andalúzia na vrchole svojho rozvoja, pribudol alkazár – vojenská pevnosť. Postavil ju Muhammad I. ibn al-Ahmar, zakladateĺ dynastie Nasrovcov, ktorá vládla Granadskému emirátu až do jeho zániku. Dnešnú podobu Al-kalá al-hamrá, čo je po arabsky červená pevnosť nazývaná podľa farby tehál, z ktorých je Alhambra postavená, nadobudla za Jusufa I. vládnuceho v prvej polovici 14. storočia. Architektonický skvost Andalúzie dokončil Muhammad V., prezývaný Nádherný, v rokoch 1353 – 1391. To všetko sa udialo už v časoch, keď maurská Andalúzia už upadala.

Alhambra je rafinovane vybudovaný kráľovský komplex odrážajúci arabskú islamskú predstavu raja na zemi. Skrýva v sebe sofistikovaný systém zón, odrážajúci spoločenskú hierarchiu na sultánovom dvore. V najnižšej zóne – Mešvár, so zlatou komnatou a nádvorím, sultán vybavoval úradné veci. Súdil, prijímal a počúval ľud i vojakov. Susedná, druhá zóna – Divín, bola vyhradená len najvyššej šľachte, dvoranstvu a administratíve, zahraničným vyslancom a hosťom. Jej centrom je Dvor vyslancov s obdĺžnikovým bazénom, s vodnou hladinou lemovanou dvoma záhonmi myrty. Oddelená arkádovou dvoranou stojí štvorhranná Veža vyslancov – salón de Embajadores s arabeskovou výzdobou. Strop vyzdobený stalagtitovou klenbou vyrezanou do dreva, pripomínajúci kvapľovú jaskyňu, je ukážkou remeselných a umeleckých schopností a je čisto arabským dekoračným prvkom. Predstavuje sedem nebies moslimského vesmíru. Pod ňou sultán na tróne prijímal hostí. Okolo myrtového dvora boli komnaty s prepychom a pohodlím, o akom sa ostatným európskym vladárom, mrznúcich vo svojich hradných komnatách pri čmude dymiacich fakieľ, ani len nesnívalo.

Harím
V strede letnej rezidencie stál hierarchicky najvyššie postavený obytný priestor, tretia zóna – Harím. Patrila sultánovi či emirovi, jeho ženám a rozvetvenej rodine. U nás ho poznáme ako harém, čo pre Arabov znamenalo najsúkromnejšie obydlie s apartmánmi, prepychovo zariadenými a vyzdobenými komnatami, kúpeľmi a obslužnými miestnosťami. Centrom je nádvorie Patio los Leones, Leví dvor s alabastrovou fontánou uprostred, ktorú na svojich chrbtoch nesie dvanásť, umelecky nie práve vydarených mramorových levov. Od fontány, jedinečnej v arabskom umení, vedú štyri vodné kanály štyrmi smermi, predstavujúce štyri rieky.

Patio los Leones
Nádvorie levov, považované za vrchol maurského umenia v Andalúzii, nepatrí medzi veľké v zmysle európskych vládcov, ktorí demonštrovali svoje postavenie a moc megarozmermi svojich rezidencií.

Na nádvorie je napojená sieň Abencerrajes s geometickou výzdobou, inšpirovanou Pytagorovou vetou.
Dvor lemuje množstvo štíhlych stĺpov a dvojstĺpov nesúcich typické maurské oblúky klenieb na galériách. Kolískou Arabov je púšť. Od nepamäti v nej kočovali a žili v jediných stavbách, ktoré poznali – v púštnych stanoch. Na svoju kolísku však nikdy nezabudli, nosia ju v sebe, vo svojej poézii, fantázii príbehoch a priniesli si ju až do Európy. Skúsenejší a múdrejší tu postavili z mramoru, alabastru a dreva svoj najkrajší stan.

Ivan Šimek

Viac o najznámejšej arabskej stredovekej stavbe na Parenejskom polostrove sa dočítate v septembrovom čísle Quarku.