Au! Prečo ma to bolí?

Všetci ju poznáme a predsa ju nedokážeme presne definovať a odmerať. Reč je o bolesti.

Bolesť je najčastejšou príčinou návštevy lekára. Aj keď je vnímaná negatívne, je nevyhnutná pre naše prežitie. Bolesť je varovným signálom v situácii, kde hrozí poškodenie tkanív a orgánov. Ak už k poškodeniu dôjde, bolesť v okolí poškodeného tkaniva prispieva k procesom hojenia tým, že nás núti chrániť si poškodené miesto. Je tiež varovným signálom, ktorý upozorňuje na možné zdravotné problémy vyžadujúce lekárske ošetrenie. K ústupu bolesti zvyčajne dochádza po náprave problému (napríklad po zahojení rany). Niekedy však bolesť pretrváva a stáva sa chronickou. Chronická bolesť už nemá ochrannú funkciu a je sama chorobou v plnom význame slova. Môže byť spôsobená patologickými stavmi, ako je rakovina alebo artritída (reuma), často je však príčina chronickej bolesti neznáma.
Napriek dlhoročnému výskumu stále nevieme, čo sa presne deje medzi okamihom, keď si porežeme prst, a tým, keď povieme au (alebo niečo iné...).

Výsledok série procesov
Bolesť je výsledkom série procesov, pri ktorých dochádza k výmene informácií medzi hlavnými časťami nervového systému: periférnymi nervami, miechou a mozgom. Periférne nervy sú tvorené výbežkami nervových buniek nachádzajúcimi sa v miechových gangliách a mieche, prípadne mozgu (tvárové nervy). Gangliové bunky zabezpečujú prenos signálu z periférie do miechy, resp. mozgu, výbežky miechových a časť mozgových buniek zase vedú signál opačným smerom a zabezpečujú reakciu svalov na vonkajšie podnety. Periférne nervy zabezpečujú citlivosť kože, svalov a vnútorných orgánov. Sú zakončené receptormi, ktoré reagujú na dotyk, tlak, vibrácie, teplo a chlad.

Voľné nervové zakončenia fungujú ako receptory bolesti – nociceptory. Nervové vlákna prenášajú informácie z receptorov – snímačov vo forme elektrických impulzov do miechy a odtiaľ do mozgu. Niekedy dochádza k reflexnej odpovedi. Vtedy informácie zo senzorických vláken putujú do miechy a odtiaľ ich motorické vlákna prenášajú späť na miesto vzniku podnetu, kde spôsobujú stiahnutie svalu. Až následne sa informácie dostávajú do mozgu. Napríklad ak sa dotkneme niečoho horúceho, okamžite odtiahneme končatinu, no samotnú bolesť si uvedomíme až neskôr. Reflexná odpoveď v tomto prípade predstavuje formu ochrany pred vážnejším poškodením tkaniva.

Celý článok STANISLAVY JERGOVEJ si môžete prečítať v Quarku.