Automatizácia ma fascinuje svojimi možnosťami

Zhovárame sa s Ing. Mariánom Hricom, riaditeľom divízie Priemyselná automatizácia a technológie pohonov, Siemens, s. r. o.

Pre maturantov sa v septembri začína rozhodovanie, čo ďalej. Tí, čo majú vzťah k technike, matematike a fyzike, ktorí radi riešia problémy, si možno vyberú štúdium na niektorej technickej univerzite rovnako, ako to pred rokmi urobil aj Ing. Marián Hrica.

Je o vás známe, že ste veľký propagátor a priaznivec automatizácie. Prečo?
Na to, aby výroba v akomkoľvek podniku prebiehala plynulo a efektívne, treba zosúladiť rôzne časti výroby. Od dodávky materiálu cez samotné spracovanie až po výstupnú kontrolu. Automatizácia rieši celý tento proces, efektivitu výroby, jej rýchlosť, dodržanie všetkých technologických parametrov. Fascinuje ma svojou dôležitosťou a možnosťami. A ak absolventov technického štúdia nebude lákať priemyselná výroba, určite sa so svojimi vedomosťami z oblasti riadenia uplatnia v bankách, v systémových riešeniach, dokonca v medicíne. V súčasnosti má každá väčšia operácia mnoho spoločného s procesom automatizácie. Mladých ľudí treba podporiť, aby išli študovať automatizáciu. Je to skutočne veľmi zaujímavá oblasť, v ktorej sa napokon môžu plne realizovať.

Skúsme si povedať na príklade, ako si môže bežný človek predstaviť automatizáciu.
Predstavte si napríklad výrobu obalovej fólie hrubej iba niekoľko mikrometrov, ktorú všetci denne používame. Na začiatku sa nachádza masa, z ktorej fóliu treba vylisovať. Tá masa musí mať po celý čas predpísanú teplotu, aby sa ani ona, ani fólia počas výroby nezdeformovala. Po jej vytlačení, vylisovaní, rozvalcovaní a natiahnutí na príslušnú hrúbku ju stroje začnú navíjať. Je taká jemná, že by to človek ručne nedokázal. Pri tejto pracovnej operácii sa však neustále mení priemer na navíjačke, s čím musia stroje rátať, automaticky sa posunúť, aby sa ďalšie vrstvy kládli pekne rovnomerne na seba. Počas celej operácie musia jednotlivé časti linky pracovať systematicky nepretržite a zvládnuť aj situáciu, keď sa fólia pretrhne. Aby ste mali predstavu, fólia má pri výrobe dĺžku aj šírku niekoľko desiatok metrov, hrúbku do 3,5 mikrometrov a to všetko sa deje pri rýchlosti 300 metrov za minútu. Pravdaže, bez účasti ľudí to nejde. V tejto etape sú dôležité naprogramované opatrenia, aby systém všetko spracoval a dokázal pokračovať v procese aj po pretrhnutí fólie a aby celú linku znovu rozhýbal. Podobný problém riešia i v železiarňach pri výrobe plechov. Iným prípadom automatizácie je čokoládovňa. Automaty kontrolujú teplotu čokolády trebárs na výrobu figúrok, aby priskoro nezačala tuhnúť alebo aby sa im neroztiekla pri dávkovaní do foriem. Samozrejme, predtým ju treba vyrobiť, namiešať, zohrievať a podobne. Takto by sme mohli pokračovať o práci v automobilkách, cementárňach alebo v atómových elektrárňach. Všade stretnete automatizérov.

Aký je rozdiel medzi automatizáciou a robotizáciou?
Automatizácia a robotizácia úzko súvisia. Robotizácia používa na niektoré namáhavé, monotónne alebo nebezpečné práce roboty. Napríklad robot strieka farby pištoľou v zdraviu škodlivom prostredí, umiestňuje súčiastky v miniatúrnych výrobkoch, nastavuje lekárske prístroje pri mozgových operáciách. Na rozdiel od toho automatizácia rieši celý proces, efektivitu výroby, rýchlosť výroby, dodržanie všetkých technologických parametrov. A, samozrejme, jej súčasťou môže byť aj riadenie práce robotov.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.