Bez nej to nejde

Rozvoj chémie úzko súvisí s rozvojom ľudskej spoločnosti. Poznávanie a využívanie vlastností látok a ich chemických premien sprevádza človeka odpradávna. Život súčasného človeka si nemožno bez chémie predstaviť. Nejde len o chemické produkty, ktoré prenikli do každodenného života, ale aj o základné informácie, bez ktorých sa už nezaobídeme. Otestujte sa, ako dobre poznáte dejiny i zákonitosti chémie. Správne odpovede si môžete overiť v tlačenej verzii magazínu Quark na strane 54.

1. Dejiny chémie, ako pri iných vedných odboroch, sa nevedomky začali na úsvite dejín človeka – môžeme hovoriť o materiálovej chémii. Termín chémeia, čo je pravdepodobne základ pre súčasný pojem chémia, sa objavuje v starovekých egyptských hieroglyfoch v súvislosti

a) s výrobou kovou

b) s výrobou keramiky

c) s poľnohospodárstvom

d) s balzamovaním mŕtvych

2. Predstava a pojem chemického prvku ako základného materiálového elementu sa nezrodila v mysliach starovekých praktických chemikov a metalurgov, ale v hlavách filozofov. Najdôležitejším z iónskych filozofov bol Táles z Milétu. Chémia mu môže byť vďačná za pojem elektrón, ktorý v gréčtine znamená

a) meď

b) jantár

c) prvok

d) zlúčenina

3. Atóm je najmenšia, chemicky nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností. Tento pojem zaviedol

a) Pytagoras

b) Platón

c) Demokritos

d) Euklides

4. Aj napriek tomu, že sa alchymisti vo všeobecnosti vnímajú ako podvodníci, blázni a šarlatáni, alchýmia je jedna z hlavných predchodkýň moderných vied. Alchymistom vďačíme za objavenie mnohých látok a procesov, ktoré sú dôležité pre modernú chémiu a kovospracujúci priemysel. Všeobecne sa úsilia alchymistov označujú ako

a) Čerň (Nigredo)

b) Kameň mudrcov (Lapis philosophorum)

c) Kabala (Cabala

d) Veľké dielo (Opus magnum)

5. Flogistónová teória, ktorú rozpracoval alchymista johann joachim becher (1635 – 1682) a neskôr rozšíril a spopularizoval jeho žiak georg Ernst Stahl (1659 – 1734), veľmi ovplyvnila myslenie mnohých bádateľov. Podľa tejto teórie bol flogistón podstatnou zložkou

a) všetkých látok

b) všetkých horľavých látok

c) všetkých plynov

d) všetkých zlúčenín

6. Ako prvý spochybnil flogistónovú teóriu ruský vedec Michail Vasilievič Lomonosov (1711 – 1765), a to v roku 1748, keď definoval

a) zákon zachovania hmotnosti

b) zákon o tlaku v kvapalinách

c) zákon stálych zlučovacích pomerov

d) zákon ekvivalentov

7. Za otca modernej chémie sa označuje francúzsky chemik Antoine-Laurent de Lavoisier (1743 – 1794), ktorý svojimi výskumami okrem iného spôsobil úplný pád flogistónovej teórie. Vytvoril chemickú terminológiu, je zakladateľ kalorimetrie a termochémie. Patrí medzi 72 významných vedcov, ktorých meno je zapísané na

a) Eiffelovej veži

b) priečelí budovy Inštitútu Francúzska

c) priečelí Sorbonny

d) priečelí Spoločného výskumného centra (JRC)

8. Prvý, kto použil názov organická chémia, bol švédsky chemik jöns jacob berzelius (1779 – 1848). okrem toho, že objavil nové prvky a prvý raz vyrobil voľný kremík, zirkón a tantal, do dejín chémie sa zapísal

a) reformou chemického názvoslovia a sym- bolikou prvkov

b) použitím termínu štruktúra organických zlúčenín

c) teóriou chemických väzieb

d) formulovaním prvého fotochemického zákona

9. Dmitrij Ivanovič Mendelejev (1834 – 1907), objaviteľ periodického zákona vlastností prvkov, sa už od začiatku svojej vedeckej činnosti venoval systematike chemických prvkov. bol presvedčený, že existuje zákonitá súvislosť, ktorá spája prvky do jedinej sústavy. Došiel k záveru, že týmto spojovateľom je atómová hmotnosť, ktorú vyjadruje

a) ruktúra elektrónových obalov

b) oxidačné číslo

c) protónové číslo

d) hustota prvku

10. Dňa 6. marca 1869 D. I. Mendelejev prvý raz publikoval svoju tabuľku prvkov, ktorú usporiadal na základe periodického zákona. V tabuľke rezervoval presné miesta a určil fyzikálne a chemické vlastnosti do tých čias neobjavených prvkov, ktorých existenciu však predpovedal. Počet prvkov v prvej Mendelejevovej periodickej tabuľke prvkov bol

a) 61

b) 63

c) 65

d) 67

R

Foto Pixabay

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 05/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre