- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Bratanci hobitov

Pohľad do jednej zo siení jaskyne Callao na severe filipínskeho ostrova Luzon, kde sa našli kosti dosiaľ neznámeho druhu praľudí, kredit Callao Cave Archaeology Project.

Fosílie z filipínskeho ostrova Luzon ukázali, že pravekým súčasníkom našich predkov sapientov, neandertálcov, denisovanov a minipraľudí hobitov bol ďalší ľudský druh.

Diela anglického spisovateľa a básnika J. R. R. Tolkiena (1892 – 1973) zrejme pozná každý, hoci len v ich filmovom spracovaní v dvoch trilógiách Pán prsteňov a Hobit. To, čo v nich tento oxfordský akademický filológ opísal, patrí do fantasy. Jeden prvok bol však napriek bežným nástrojom tohto žánru realistický: zobrazenie dávnej minulosti ako doby, keď vedľa seba kladne či záporne žili viaceré druhy bytostí. Ľudia, elfovia, hobiti, trpaslíci, škriatkovia. A to hovoríme len o našom druhu či nám najpodobnejších tvoroch. Lebo práve taký je súčasný odborný konsenzus paleoantropológov. V čase, keď už sa na rôznych miestach Eurázie – po príchode z Afriky – vyskytoval náš druh človek rozumný (Homo sapiens) čiže sapienti, žil popri ňom v západnej Eurázii človek neandertálsky (Homo neanderthalensis) čiže neandertálci. Vo východnej polovici euroázijského kontinentu to boli ešte záhadní denisovania. A aby to bolo pestré – všetky tri spomínané druhy sa krížili.

Príbeh človeka luzonského otvorila táto priehlavková kosť, ktorú vedci objavili v jaskyni Callao už v roku 2007, kredit Callao Cave Archaeology Project.

Odložený verdikt

Okrem nich východ Eurázie vtedy – pred 50- až 70-tisíc rokmi – obývali ešte drobní praľudkovia z druhu Homo floresiensis, vysokí len čosi vyše jedného metra. Nečudo, že dostali tolkienovskú prezývku hobiti. Naozaj pestrý svet… A teraz sa javí ešte pestrejší. Deväťčlenný tím vedcov z Francúzska, Filipín a Austrálie totiž oznámil, že našli presvedčivé dôkazy súbežnej existencie ďalšieho ľudského druhu žijúceho približne v spomenutom období. Na čele tímu boli Florent Détroit z Múzea človeka, súčasti Národného prírodovedného múzea v Paríži, a Armand Salvador Mijares z Filipínskej univerzity v Quezon City. Výsledky uverejnili v časopise Nature. Novoobjavený pračlovek dostal vedecké meno človek luzonský (Homo luzonensis), podľa širšej lokality nálezu – filipínskeho ostrova Luzon. Analyzované fosílie sa datujú do doby pred 67-tisíc rokmi. Prvá stopa sa, popravde, našla už v roku 2007 v jaskyni Callao v rovnomennej vápencovej formácii oblasti Peñablanca na severe Luzonu. Išlo o tretiu priehlavkovú kosť, pri ktorej bolo od začiatku jasné, že patrila príslušníkovi ľudského rodu Homo, ibaže sa nedalo povedať presne ktorého druhu. Objavitelia sa teda predbežne vystríhali prísnych záverov a usilovne pátrali ďalej. Šťastie si však dalo trochu načas – jaskyňa Callao vydala dodatočné fosílie až v rokoch 2011 a 2015 z tej istej nálezovej vrstvy ako v roku 2007. Išlo celkove o ďalších dvanásť ľudských fosílií, ktoré patrili najmenej trom jedincom. Sú to kosti prstov na rukách a nohách a zuby dvoch dospelých a stehenná kosť nedospelého pračloveka, zrejme dieťaťa.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 06/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Zdeněk Urban

Komentáre