Tri sekundy rozhodnú

Odosielateľ má k dispozícii 12 slov, aby presvedčil príjemcu prečítať si jeho e-mail.  Tri sekundy, tak dlho sa v priemere rozhodujeme, či je pre nás daný e-mail zaujímavý alebo nie. Priemerný človek číta rýchlosťou až 250 slov za minútu. Odosielateľ e-mailu tak má k dispozícii asi… pokračuj

Údaje na 14 miliárd rokov

Nová metóda ukladania dát pomocou laserových impulzov vydrží teplotu až 190 °C.  Odovzdávanie informácií budúcim generáciám si vyžaduje trvácne pamäťové médiá. Vedcom zo Southamptonskej univerzity vo Veľkej Británii sa podarilo vytvoriť nový dátový formát, ktorý kóduje informáciu do nanoštruktúr v skle. Päťdimenzionálne ukladanie dát Na disk… pokračuj

Chémia znižuje imunitu

Pre vedcov bolo dlho záhadou, prečo náš imunitný systém, tak účinne napádajúci cudzie mikróby, neútočí aj na molekuly v potrave. Kwang Soon Kim z kórejského Ústavu pre základy vedy sa pokúsil vysvetliť túto záhadu vytvorením skupiny myší, ktorá vyrastala výlučne na chemickej potrave. Výsledkom boli pokusné myši… pokračuj

Zmeny na Mesiaci

Matthew Siegler z Ústavu pre planetárnu vedu v Tuscone zistil, že os Mesiaca sa pred miliardami rokov pravdepodobne vplyvom sopečnej aktivity v jeho vnútri posunula asi o šesť stupňov, kým sa dostala do dnešnej polohy. To naznačuje, že náš prirodzený satelit mohol mať kedysi úplne odlišnú os… pokračuj

Drony pomáhajú ochranárom

Drony dokážu poskytnúť presnejší obraz kolónií hniezdiacich vtákov než tradičné mapovacie metódy, využívané dlhé roky ochranármi prírody. Ekológ Jarrod Hodgson z Adelaidskej univerzity uviedol, že bezpilotné lietajúce stroje sú rýchlo sa rozvíjajúcou a sľubnou oblasťou výskumu. Jeho nová štúdia potvrdila ich využitie aj na monitorovanie zmien v populácii… pokračuj

Civilizácia mení ekosystém

Rozvoj modernej civilizácie ohrozuje životné prostredie aj populácie ľudí žijúcich v amazonskom pralese už stovky rokov bez kontaktu s okolitým svetom. Oblasť Rupununi v južnej Guyane je domovom kmeňov Makushi, Wapishana a Wai Wai – tradičných lesných obyvateľov pestujúcich maniok jedlý a loviacich lesné zvieratá. Ich domovina však musí v poslednom… pokračuj

Unikátna vizuálna pamäť chalúh

Juhokórejskí vedci skúmajúci v Antarktíde chaluhy subantarktické (Stercorarius antarcticus) zistili, že tieto vtáky žijúce ďaleko od civilizácie si zapamätajú človeka, ktorý v ich hniezdach meral vajcia a mláďatá. Nikoho neprekvapí, že vtáky ako vrany, straky či drozdy dokážu rozoznať individuálnych ľudí, keďže medzi nimi žijú. Zaujímavé však… pokračuj

Extrémy počasia

Podľa štúdie Spoločného výskumného centra Európskej únie (JRC) nárast celosvetových teplôt o dva stupne výrazne zvýši výskyt povodní a sucha v mnohých oblastiach Európy, Írska aj Veľkej Británie. Tieto extrémy by sa mali zintenzívniť hlavne v Španielsku, Grécku, Francúzsku, Írsku a Albánsku. Predpovedané klimatické zmeny budú mať výrazný vplyv na… pokračuj

Prečo vyhynuli ichtyosaury

Paleontológ Valentin Fisher z Oxfordskej univerzity uviedol, že vyhynutie ichtyosaurov – morských plazov bolo dlho veľkou záhadou. Analýza fosílií ukázala, že klimatické zmeny spečatili ich osud. Tieto delfínom podobné zvieratá vyhynuli približne 30 miliónov rokov pred tým, než na konci kriedy (pred 65 miliónmi rokov) vyhynuli… pokračuj

Budú zemetrasenia bez obetí?

Vedci z Univerzity v Tohoku pod vedením Naokiho Uchidu analyzovali 6 126 seizmických udalostí v severovýchodnom Japonsku za posledných 28 rokov. Zistili, že takzvané pomalé (alebo aseizmické) pohyby zvyšujú geologické napätie v danej lokalite, čo môže vyvolať veľké zemetrasenie. Počas tohto procesu sa hornina postupne deformuje podobne, ako sa to deje… pokračuj