Naše pôvodné dreviny

Dreviny (stromy a kríky) sú jedinečné, neopakovateľné, morfologicky a anatomicky najdiferencovanejšie rastlinné organizmy. Sú dôležitou zložkou krajiny bez ohľadu na to, či rastú izolovane, alebo tvoria celé komplexy. Sila stromov  Každá epocha vývoja ľudskej spoločnosti má za následok znižovanie množstva drevín na povrchu Zeme. Na… pokračuj

Divoké, nie divé

Voľne sa pohybujúce kone przewalského (Equus przewalskii) z Centrálnej Ázie sa často označujú za posledné divé kone a jediné žijúce koňovité, ktoré neboli nikdy domestikované. Nová genetická analýza prastarých kostí koní však naznačuje, že tieto kone predsa len majú skrotených predkov, čo z nich robí… pokračuj

Vysokohorskí bojovníci

Len málo druhov prvotného rastlinstva a živočíšstva sa dokázalo prispôsobiť neobyčajne drsným prírodným pomerom vysokohorského prostredia. Počas striedania geologických dôb tu rastlinné a živočíšne druhy vymierali a nahrádzali ich nové, až tu napokon našli svoj trvalý domov. V dávnych geologických dobách vzniklo niekoľko vysokohorských rastlinných druhov, ktoré nemožno… pokračuj

Sprej pre gamblerov

Tím vedcov z fínskeho Národného inštitútu pre zdravie a dobré životné podmienky začal prvú klinickú skúšku pôsobenia nosového spreja na svete, ktorý môže pomôcť obmedziť túžbu po gamblingu. Postupom času môže takáto liečba pomôcť ľuďom úplne sa zbaviť tejto závislosti. Sprej obsahuje naloxón, ktorý sa… pokračuj

Jedovatý krásavec

Motýľ Pestroň vlkovcový má pestro sfarbené krídla a je ozdobou našej prírody. Potrava jeho húseníc spôsobuje, že patrí medzi jedovaté druhy. Pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena) patrí bezpochyby k našim najkrajším a najpestrejším denným motýľom. Pokladáme ho za významný teplomilný, severomediteránny (pontomediteránny) prvok našej fauny. Na vrchnej strane jeho… pokračuj

Molekula, ktorá (ne)určuje osud

Pri príležitosti 65. výročia objavu dvojitej špirály v štruktúre DNA pripravila komunita slovenských vedcov podujatie DNA Day (23. – 27. 4. 2018). O tejto akcii a tiež o výskume DNA sa rozprávame s docentom Petrom Celecom z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo je dôležité pripomenúť si kľúčové objavy… pokračuj

Desať minút stačí

Jednoduchá záťaž strednej až vyššej intenzity zvyšuje aktivitu v rámci frontoparietálnych sietí a vytvára dočasné zvýšenie kognitívnej kontroly súvisiacej s výkonom. Do tejto múdrej vety sa dá zhrnúť výsledok výskumu vedcov z kanadskej University of Western Ontario (UWO). Povedané jednoduchou rečou: Stačí 10-minútové cvičenie a to vám pomôže… pokračuj

Kam až oko dovidí

Svetlo nás obklopuje po celý život. Optika je časť fyziky, v ktorej sa skúmajú a opisujú svetelné javy. Otestujte sa, ako dobre poznáte vývoj vedomostí o tomto vednom odbore, jeho zákony, ale aj zaujímavosti. Správne odpovede si môžete overiť v tlačenej verzii časopisu Quark na… pokračuj

Sapienti migrovali skôr

V Izraeli sa našla fosílna kosť zástupcu druhu človek rozumný (Homo sapiens), skorého anatomicky moderného človeka. Je aspoň o 50-tisíc rokov staršia ako všetky doterajšie nálezy. Konštatoval to 35-členný medzinárodný tím výskumníkov z deviatich krajín, ktorý viedol Israel Hershkovitz z Telavivskej univerzity (Izrael). Najnovšie výsledky… pokračuj

Nezničiteľné

Drobné, vo vode žijúce živočíchy, známe ako tardigrady, dokážu prežiť celé roky extrémne teploty, radiáciu, vysušenie, dokonca aj priestorové vákuum. Vedcov už dlho miatlo, ako sa tieto mikroskopické živočíchy vyvinuli a prečo sú nezničiteľné. Genómová štúdia výskumníkov z Keio univerzity objasňuje, ako dokážu zniesť rýchle… pokračuj