Rockový život stromov

V súčasnosti sa do miest z voľnej krajiny presúvajú nielen ľudia, ale aj mnoho ďalších živočíchov a rastlín vrátane niektorých druhov drevín. A práve nedávna štúdia Iana Smitha a jeho kolegov z americkej Bostonskej univerzity, uverejnená v časopise PLoS ONE, sa zamerala na životné osudy… pokračuj

Z vody na súš už nevyšli

Doteraz sa diskutuje o ranej evolúcii hmyzu. Medzinárodný výskum, ktorý bol publikovaný pod slovenským vedením, prichádza s dôkazmi, že hmyz žil pôvodne na súši, potom začali niektoré skupiny okupovať aj sladkovodné prostredia ako rieky a jazerá. Tieto skupiny sa podľa fosílneho záznamu následne nevracali späť… pokračuj

Skrotenie komárov

Zdá sa, že vedci sú na najlepšej ceste ochrániť človeka pred dotieravými, no najmä nebezpečnými komármi. Pracujú na zablokovaní génu, ktorý komárom pomáha nájsť človeka. Medzi všetkými zástupcami živočíšnej ríše snáď nikto nie je nebezpečnejší pre človeka ako komár. Podľa odborníkov sú komáre každoročne zodpovedné… pokračuj

Vládca podzemného hradu

Jazvec lesný je naša najväčšia lasicovitá šelma. Žije v celej Európe, kde obľubuje listnaté alebo zmiešané lesy. Často uprednostňuje okraje lesov a drevinové porasty v nezalesnenej krajine, v blízkosti ktorých sú polia a pasienky, kam vychádza za potravou. Jazveca lesného (Meles meles) pozná takmer každý.… pokračuj

Ekologickí géniovia

Malé ohniskové jamy v juhoafrickej jaskyni na rieke Klasies (Klasies River Cave) v sebe ukrývali pozostatky spálených potravín, presnejšie rastlinného škrobu. Zuhoľnatené pozostatky sú datované do doby spred približne 120 000 rokov až do čias pred 65 000 rokmi, hovorí archeologička Cynthia Larbeyová z Cambridgeskej… pokračuj

Naidky znakom kvality

Najmenšie máloštetinavce, ktoré žijú vo vode, patria do čeľade Naididae a pracovne sa tieto červy nazývajú naidky. Kto ich chce vidieť voľným okom, musí byť veľmi dobrý pozorovateľ. Na prvý pohľad sa naidky líšia od klasickej predstavy červa. Ich telo je vo väčšine prípadov krátke,… pokračuj

Smrtiace zuby

Predpokladalo sa, že šabľozubé mačkovité šelmy, smilodony, používali svoje obrovské špičiaky (dentes canini, známe aj ako tesáky) na usmrtenie koristi, pravdepodobne roztrhnutím jej hrdla. Niektorí výskumníci však argumentovali, že ich zuby pripomínajúce dýky, ktoré mohli najväčším druhom narásť až do dĺžky 28 centimetrov, boli pritenké… pokračuj

Stonožka ako potápač

Stonožky žijú na súši už viac ako 420 miliónov rokov. Zoológovia ich považujú za pôdne živočíchy, keďže väčšina druhov obýva vrchné vrstvy pôdy, prípadne žije pod kameňmi, drevom a v listovom odpade. Podľa doterajších skúseností sa stonožky okrem malých výnimiek vode radšej vyhýbajú. Nedávno však… pokračuj

Opakovaná evolúcia

Vedci z Portsmouthskej univerzity a z londýnskeho Prírodovedného múzea oznámili v Zoological Journal of the Linnean Society zaujímavý objav, ktorý by sa dal nazvať znovuzrodenie vtáka Dryolimnas cuvieri. V období medzi 136- až 240-tisíc rokmi madagaskarský vták Dryolimnas cuvieri kolonizoval seychelský atol Aldabra vzdialený od… pokračuj

Zlatonosná huba

Huby Fusarium oxysporum vylučujú na svojom povrchu zlato. Podľa všetkého nejde len o detoxikáciu, ale reakcie zlata majú pre hubu nejaký význam, pretože v prítomnosti zlata rastie rýchlejšie. Austrálska vedecká agentúra CSIRO (Commonwealth Scientific and Industrial Research) a vedci z niekoľkých austrálskych univerzít publikovali na… pokračuj