Nehaňme straku

O strakách sa v európskom kultúrnom okruhu traduje, že ich až magicky priťahujú lesklé predmety a majú vo zvyku odnášať si ich do hniezd. Vďaka týmto poverám sa straka u nás stala symbolom akéhosi drzého zlodeja. Koniec-koncov aj o človeku, ktorý by bez mihnutia oka okradol hoci aj vlastného rodinného… pokračuj

Náš život s mikróbmi

V ľudskom tele i na jeho povrchu žije nespočetné množstvo mikróbov. Patria k nim baktérie, vírusy, huby a jednobunkovce, ktorých druhy a kmene sú jedinečné pre každého človeka. Súhrnne všetky tieto mikroorganizmy označujeme názvom mikrobióm. Mikróby sú dôležité pre ľudské zdravie, pretože zohrávajú významnú úlohu pri podpore imunitného systému… pokračuj

Chemikálie, ktoré škodia proteínom

Chemikálie nachádzajúce sa v životnom prostredí narúšajú fungovanie prírodného obranného proteínu, ktorý je schopný ničiť toxíny v tele rastlín, zvierat i ľudí. Vedci už dávnejšie varovali pred neželanými reakciami medzi znečisťujúcimi látkami a proteínmi. P-glykoproteín (P-gp) nachádzajúci sa takmer vo všetkých rastlinách a živočíchoch pôsobí… pokračuj

Prepojenia stromov

Až 40 % uhlíka uskladneného v koreňoch stromov mierneho lesného pásma môže vraj pochádzať od susedných stromov. Už dávnejšie sa vie, že ak sa korene dvoch stromov dotýkajú, prenášajú sa medzi nimi živiny. Tamir Klein z Baselskej univerzity vo Švajčiarsku zistil, že uhlík sa medzi stromami prenáša,… pokračuj

Fregatky lietajú aj dva mesiace

Vtáky s vedeckým menom Fregata minor, ktoré u nás označujeme názvami fregata ebenová, fregata žltopása, fregata menšia i fregatka veľká, trávia väčšinu svojho života plachtením nad morom a svoju potravu lovia na hladine, prípadne o ňu oberú iné vtáky. Pretože fregatka nemá vodeodolné perie, pri love ponára pod hladinu len… pokračuj

Koraly strácajú farbu

Koraly Veľkej koralovej bariéry si vytvorili mechanizmus teplotnej znášanlivosti, ktorý im pomohol prispôsobiť sa nárastu teploty mora v posledných desaťročiach. Problémom však je, že ak sa teplota mora zvýši o 0,5 °C, koraly môžu o tento ochranný mechanizmus prísť. Vedci upozorňujú, že by sa bielenie koralov… pokračuj

Miniatúrny predátor

Mikroskopický svet ukrýva veľa tajomstiev, ktoré čakajú na odhalenie. Na prvý pohľad neviditeľné jednobunkové organizmy majú podľa zistení vedcov veľa spoločného napríklad s inteligentnými morskými predátormi.  Takmer každé nahliadnutie do sveta jednobunkových organizmov prináša niečo nové. Živá bunka je zložitý dynamický systém a nie je to… pokračuj

10 × NAJ za rok 2015

Už od roku 2008 vyhlasuje každoročne Medzinárodný inštitút pre výskum organizmov IISE (International Institute for Species Exploration) nezvyčajnú anketu. Odborná porota v nej vyberá zo všetkých nominovaných druhov objavených v predchádzajúcom roku desať tých najzaujímavejších. Na to, aby sa nový druh dostal do nominácie, musí spĺňať presné… pokračuj

Robotické zvieratá lovia

Z obetí sa stanú lovci – mechanické jelene, líšky či vlky úspešne chytajú pytliakov. Ochrancovia zvierat, úrady a legálni poľovníci dlhé roky bojujú proti pytliakom a ich nelegálnemu a krutému vyčíňaniu v lesoch. Zabíjanie zvierat pre radosť a bez povolenia je trestné, napriek tomu ročne umiera veľké množstvo vzácnych zvierat nielen u nás,… pokračuj

Ako prišli hady o nohy

Nohaté hady? Predstava ďaleko vzdialená dnešným pomerom v ríši plazov. Bližší pohľad však prezradí, že aj medzi súčasnými hadmi existuje dôkaz o ich štvornohej prehistórii. V dávnej minulosti obývali našu planétu podivuhodné hady. Najstaršie nálezy pochádzajú z obdobia kriedy (145 – 65 miliónov rokov). Ich skamenelé pozostatky majú akoby… pokračuj