Na priemere záleží

Vedci z Riceovej univerzity v texaskom Houstone robili zaujímavé pokusy s nanorúrkami, do ktorých vložili vodu. Pri správnom priemere nanorúrky sa molekula vody zoradí do štvorca, pretože slabé van der Waalsove sily medzi vnútorným povrchom nanorúrky a molekulami vody sú dostatočne silné na to, aby… pokračuj

Jubileum chemických olympionikov

Slávnostným ceremoniálom v pražskom Rudolfíne sa v sobotu 28. 7. 2018 skončil jubilejný 50. ročník Medzinárodnej chemickej olympiády (IChO), ktorý spoločne organizovali Slovenská a Česká republika. Slovenskí reprezentanti na tomto podujatí získali dve strieborné a dve bronzové medaily. Olympionikom udelili spolu 35 zlatých, 65 strieborných… pokračuj

Najlepšia v histórii

Po päťdesiatich rokoch sa Medzinárodná chemická olympiáda v júli tohto roku vrátila tam, kde sa konal jej prvý ročník, na Slovensko a do Česka. O chemických olympiádach a ich význame pre talentovanú mládež sa rozprávame s chemikom Martinom Putalom. Popri práci na vysokej škole sa… pokračuj

Nehoriace drevo

Drevoplastové materiály sa už dlhšie tešia obľube medzi majiteľmi domov, ktorí si chcú postaviť verandy a ploty. Nepotrebujú totiž brúsenie, impregnovanie, ba ani natieranie. No tieto umelé drevá zvyčajne nie sú také pevné ako prírodné drevo a môžu byť náchylnejšie na vzbĺknutie. Teraz výskumníci ohlásili,… pokračuj

Molekulové chameleóny

Nie sme zvyknutí na rýchlu zmenu farby nejakého predmetu. To, že nám vybledli farby na tričku, si väčšinou všimneme až po niekoľkých mesiacoch. Existujú však molekuly, ktoré menia farbu na želanie, a preto ich môžeme smelo označiť za molekulových chameleónov. Farba predmetov závisí od svetla (elektromagnetického žiarenia),… pokračuj

Perspektívy vaječného odpadu

Pre väčšinu ľudí vajce predstavuje jedlo, najčastejšie praženicu. Vajce je však aj predmetom záujmu vedcov. Mechanochemici sa zaujímajú o tú jeho časť, ktorá pri príprave jedál končí v odpadkovom koši – o škrupinu a membránu pod ňou. Detailný popis funkcie jednotlivých častí vajca ponecháme na biológov. Mechanochemici študujú… pokračuj

Mikrosvet v graféne

Významné výsledky slovenských fyzikov o štruktúre grafénu pri nízkej teplote zverejnil v apríli vedecký časopis Physical Review B. Spoluautorom článku je aj Juraj Hašík, absolvent teoretickej fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK (FMFI UK). Objav grafénu, najtenšej možnej vrstvy uhlíka, ktorej hrúbka je… pokračuj

Ortovoda a paravoda

Dve izomérne formy vody sa odlišujú svojou schopnosťou vstupovať do chemických reakcií. Pri využívaní vody – či už ju pijeme, umývame sa ňou alebo nám slúži pri príprave jedál – si asi málokedy uvedomujeme, že bez tejto jednoduchej zlúčeniny by sme neexistovali. Voda je podstatnou… pokračuj

Kto maže, ide

Pevné mazivá na rozdiel od vazelíny a olejov nie sú chemicky aktívne, neunikajú, nestekajú a nezachytávajú prach. Navyše sa pri vysokých teplotách nekazia a niektoré fungujú aj vo vesmírnom vákuu, kde sa kvapaliny odparujú či zamŕzajú na tuhé látky. Jedno z najbežnejších pevných mazív je… pokračuj

Divotvorná pinzeta

Zvyčajne chemici vytvárajú molekuly miešaním mnohých základných atómov, z ktorých sa niektoré k sebe prilepia, čím vytvoria požadovanú zlúčeninu. No teraz po prvý raz výskumníci z Harvardovej univerzity hrali dohadzovačov medzi dvoma špecifickými atómami a spájali ich, aby vytvorili molekuly. V novej superkontrolovanej chemickej reakcii… pokračuj