Skryté tváre poľnohospodárstva

Industrializácia a globalizácia poľnohospodárstva, pestovanie bioenergetických plodín na výrobu biopalív, ako aj plodín na export výrazne menia svetové poľnohospodárstvo. Ľudia pracujúci v tejto oblasti musia hľadať nové prístupy k hospodáreniu aj kvôli klimatickej zmene. Všeobecný tlak na zvyšovanie produkcie poľnohospodárstva dostáva farmárov v rozvojových krajinách do ťažkej situácie. V rámci… pokračuj

Chladno, chladnejšie, sneh…

Hydrológia ako veda o kolobehu vody v prírode sa zaoberá aj tvorbou a topením snehovej pokrývky. Dôležitým dôvodom na meranie snehu je protipovodňová ochrana ľudí a majetku. Snehové kryštály vznikajú z podchladených vodných kvapôčok oblakov alebo priamou sublimáciou vodnej pary na ľadové kryštalické jadrá. Majú… pokračuj

Ostrovy divokej prírody

Aj napriek dlhodobému osídleniu a využívaniu krajiny sa aj na Slovensku zachovali pralesy nedotknuté ľudskou činnosťou. Sú vzácnou ukážkou pôvodných lesov Karpát a v širšom význame aj lesov európskeho kontinentu. Na Slovensku sa zachovali pralesy s celkovou rozlohou asi 10-tisíc hektárov, čo je približne len… pokračuj

Bude, čo bolo?

Predstavte si svet, kde sa topia polárne ľadové pokrývky, hladina mora stúpa a atmosféra je naplnená približne 400 dielmi na milión (parts per million = ppm) oxidom uhličitým. Znie to povedome? Malo by. Práve v tom žijeme. No tento opis zodpovedá aj situácii na Zemi… pokračuj

Bobry menia klímu

Bobry vypúšťajú skleníkové plyny z permafrostu do atmosféry. To je záver nového výskumu predstaveného na výročnom stretnutí Americkej geofyzikálnej únie. Vyššie teploty dovoľujú hlodavcom usadiť sa čoraz severnejšie. Pri svojich nových norách si stavajú priehrady, a tak vznikajúce záplavy roztápajú kedysi trvalo zmrznutú zem. Výskumníci… pokračuj

Agrofotovoltika a dve úrody

Pod stožiarmi s fotovoltickými článkami farmári pestujú poľnohospodárske plodiny. Poľnohospodársku pôdu považuje väčšina krajín za jedno zo svojich najväčších bohatstiev. Efektívne využívanie tejto pôdy na pestovanie poľnohospodárskych plodín, zeleniny a niektorých druhov ovocia sa považuje za jeden z hlavných pilierov potravinovej sebestačnosti krajiny. V súvislosti… pokračuj

Pakobylka žije!

Nové genetické analýzy oficiálne preukázali, v čo dúfali mnohí entomológovia a environmentalisti: pakobylka Dryococelus australis žije. Tmavohnedý hmyz, prezývaný stromový homár, je nočné, nelietavé stvorenie a môže dorastať až do dĺžky 15 centimetrov. Živí sa čajovníkom, hustým kríkom nachádzajúcim sa na Ostrove lorda Howa v… pokračuj

Akvakultúra nasýti ľudstvo

Morská rybia farma s rozlohou Michiganského jazera môže zásobovať rybami celé ľudstvo. S rastúcim počtom obyvateľov sveta sa ľudstvo čoraz vo väčšej miere obracia na more ako na zdroj svojej obživy. Podľa údajov Organizácie pre potraviny a poľnohospodárstvo OSN presiahla konzumácia rýb v roku 2016… pokračuj

Malé oteplenie, veľké dôsledky

V rámci nového experimentu sa ukázalo, že oteplenie Antarktického oceánu len o 1 až 2 °C, by viedlo k obrovským zmenám miestneho morského života. Gail Ashtonová z britského Antarctic Survey a Smithsonian Environmental Research Center priznala, že výsledky experimentu ju šokovali – pri oteplení len… pokračuj

Superhorúčavy na obzore

Horúčavy zosilňované vysokou vlhkosťou zvyknú v súčasnosti presahovať 40°C a treba s nimi počítať každý druhý rok. Ak sa celosvetová priemerná teplota zdvihne o 4 °C, mnohé časti sveta môžu pravidelne zasahovať superhorúčavy. Pri nich by teploty dosiahli až 55 °C. Spoločné výskumné centrum Európskej… pokračuj