ALPHA experiment po prvýkrát nameral spektrum svetla antihmoty

V článku, ktorý bol publikovaný v časopise Nature, kolaborácia ALPHA podáva správu o prvom meraní optického spektra atómu antihmoty v histórii. Tento úspech je výsledkom dvadsaťročného výskumu antihmoty v CERNe a je ukážkou technologického pokroku, ktorý otvoril úplne novú éru v presnom meraní antihmoty. “Využitie… pokračuj

Teleportácia častíc svetla

Vedci nedávno dokázali, že fotóny môžeme teleportovať aj celým mestom. V dvoch nových štúdiách využili kvantovú teleportáciu s cieľom premiestniť fotóny cez optické komunikačné siete v čínskom meste Hefei a v kanadskom meste Calgary. Kvantová teleportácia je jav, pri ktorom sú informácie (akými sú napríklad… pokračuj

Tranzistory z uhlíkových nanorúrok

Tranzistory na báze jednej nanorúrky môžu pracovať päťnásobne rýchlejšie než kremíkové tranzistory. Už dlhšie sa vedci a technológovia snažia využiť unikátne vlastnosti uhlíkových nanorúrok na vytvorenie výkonných elektronických prvkov, ktoré pracujú rýchlejšie a majú nižšiu spotrebu ako doterajšie prvky – to by viedlo k dlhšej… pokračuj

Kábel pre fúzny reaktor

Vedci z Nemecka a Švajčiarska vyvinuli nový supravodivý kábel CroCo. Jedným z perspektívnych zdrojov energie je energia, uvoľňovaná pri zlučovaní (fúzii) ľahkých atómových jadier – takouto reakciou získava energiu Slnko. Vedci sa už desiatky rokov snažia vytvoriť na Zemi akési umelé Slnko, teda termojadrový fúzny… pokračuj

Menia svet

Už tradične prvá polovička októbra patrí oznámeniam mien nositeľov Nobelovej ceny za daný rok. Meno laureáta je výsledkom práce špeciálnych výborov v rámci švédskej Kráľovskej akadémie vied a Karolinska Institutet (za fyziológiu alebo medicínu). Nobelove ceny sa udeľujú od roku 1901, a to vo fyzike, chémii, medicíne… pokračuj

Supravodivé materiály a ich využitie

Príbeh o materiáloch, ktoré bez odporu vedú elektrický prúd, sa začal v roku 1911, keď holandský fyzik Heike Kamerlingh Onnes objavil supravodivosť ortuti. Technológie rozvíjajúce sa na základe jeho objavu skvalitnili život väčšine svetovej populácie a neustále sa zdokonaľujú. Na začiatku 20. storočia sa v laboratóriu v holandskom Leidene podarilo… pokračuj

Majú čierne diery zadný východ?

Jedným z hlavných problémov skúmania čiernych dier je skutočnosť, že nám známe zákony fyziky prestávajú v ich najväčších hĺbkach platiť. Obrovské množstvá hmoty a energie sa v nich zhluknú do nekonečne malého priestoru – takzvanej gravitačnej singularity – miesta, kde sa časopriestor donekonečna ohýba a všetka hmota je zničená. Je… pokračuj

Experiment MoEDAL publikoval svoj prvý článok o magnetických monopóloch

Ženeva 10.8. 2016. Dnes bol publikovaný článok v časopise JHEP, v ktorom MoEDAL experiment v CERNe zúžil okno, v ktorom sa môže nachádzať hypotetická častica – magnetický monopól. V posledných desaťročiach sa experimenty pokúšajú nájsť magnetické monopóly na urýchľovačoch, vrátane Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC) v… pokračuj

Opačné plynutie deja

Štúdia, skúmajúca prazvláštne javy, ktoré vznikajú pri pohybe rýchlejšom ako svetlo, experimentálne potvrdila javy, ktoré sa už dávno teoreticky predpovedali, no ešte nikdy sa ich nepodarilo naozaj pozorovať. Pred vyše 100 rokmi predpovedal Rayleigh jav, pri ktorom sa nehybnému pozorovateľovi môže zdať, že zvuk, pochádzajúci… pokračuj

Záhada ultraenergetických častíc

O jednej z najväčších záhad modernej astrofyziky, o časticiach ultravysokých energií, hovoríme s RNDr. Pavlom Bobíkom, PhD. So svojimi kolegami z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach sa podieľa na experimente, ktorý by mal túto záhadu vyriešiť. Čo si máme predstaviť pod časticami s ultravysokou energiou? Myslíme… pokračuj