Veľká čínska vydra

Vedci nedávno objavili fosílie prekvapujúco veľkej vydry, ktorá pred 6,2 milióna rokov obývala rieky a jazerá teplých a vlhkých mokradí juhozápadnej Číny. Vedci dali tejto 50 kg vydre, dosahujúcej dĺžku až dva metre, meno Siamogale melilutra. Denise Suová z Clevelandského múzea dejín prírody si myslí,… pokračuj

Prúdenie v jadre Zeme

Vďaka satelitom vedci objavili aj v tekutom jadre Zeme čosi podobné ako jet stream v atmosfére. Výraz jet stream poznajú najmä meteorológovia, ale možno aj tí, ktorí často cestujú lietadlom cez Atlantik. Tento anglický výraz by sme mohli preložiť ako dýzové prúdenie. Ide, zjednodušene povedané,… pokračuj

Nová technológia na zobrazovanie hélia v mineráloch

Tím vedený slovenským vedcom Martinom Danišíkom z Centra Johna de Laetera na univerzite Curtin v austrálskom Perthe vyvinul prístroj kombinujúci laserovú abláciu s hmotnostnou spektrometriou vzácnych plynov a stopových prvkov, čím sa týmto vedcom (ako vôbec prvým na svete) podarilo vytvoriť dvojdimenzionálne mapy hélia v kryštáloch zirkónu a kvantifikovať tak množstvo… pokračuj

Najstarší znak života

V Grónsku nedávno objavili fosílie, ktoré boli bezpečne uložené v 3,7 miliardy rokov starom kameni. Objav fosilizovaných komunít baktérií, nazývaných stromatolity, by mohol byť najstarším jasným biologickým znakom života na Zemi. Až do tohto objavu mali najstaršie nájdené fosílie, ktoré boli akceptované ako dôkaz života na Zemi,… pokračuj

Fosílie ako dôkaz

Kostnaté ryby – to je rozpätie od poltonového tuniaka až po malého morského koníka. Diverzita týchto rýb zahŕňa 30-tisíc druhov, čo je viac, než počet všetkých žijúcich druhov cicavcov, vtákov, plazov a obojživelníkov dohromady. Viac než desaťročie si mnoho vedcov myslelo, že úžasná rôznorodosť kostnatých rýb… pokračuj

Zemský plášť a platňová tektonika

Hlboko pod nami sa Zem hýbe rýchlosťou pomalšou, než akou nám rastú nechty na rukách. Nové zistenia vedcov z Oregonskej a Washingtonskej univerzity, ktorí skúmali severozápadné pobrežie Tichého oceánu, možno dokážu vysvetliť dávny spor, ktorý riešia geológovia už od vzniku teórie platňovej tektoniky – hýbu platne plášťom… pokračuj

Strieborné výročie Ľadového muža

V septembri uplynie štvrť storočia od objavu múmie, známej pod menom Ötzi. Našli ju v alpskom ľadovci a jej vek archeológovia odhadli na 5 200 – 5 300 rokov. Ötzi dostal meno podľa miesta nálezu v priesmyku v Ötztalských Alpách, ale je známy aj ako Ľadový muž. Žil v medenej dobe a na… pokračuj

Dávne osídlenie Ameriky

Najlepšie dôkazy pre dávne osídlenie Ameriky možno pochádzajú z dna floridskej rieky. Ide o prastaré kamenné nástroje a spracované kosti mastodontov staré 14 550 rokov, teda o viac než 1 000 rokov staršie než doteraz predpokladaný príchod ľudí na americký kontinent. Väčšinu 20. storočia si archeológovia mysleli, že prví ľudia prišli… pokračuj

Sopky ovplyvňujú klímu Zeme už milióny rokov

Nová štúdia zistila, že sopečná aktivita spôsobovaná pohybmi tektonických platní, je možno zodpovedná za prechody od horúcej klímy k studenej a naopak – a to už stovky miliónov rokov. Vedci z Texaskej univerzity v Austine sa vo svojej štúdii rozhodli preskúmať prečo bola Zem niekedy pokrytá ľadom, kým inokedy… pokračuj

Chémia horúcich prameňov môže vysvetliť pôvod života

Horúce pramene na dne oceánov možno spontánne vytvorili organické molekuly potrebné pre život. Nová štúdia ukázala, že povrch minerálnych čiastočiek vovnútri hydrotermálnych prameňov má podobné chemické vlastnosti ako enzýmy – biologické molekuly, ktoré riadia chemické reakcie živých organizmov. Niektoré základné stavebné kamene organickej chémie boli… pokračuj