Primát chleba a piva

Obilniny ľudia spracúvali odpradávna. Piekli z nich chlieb a varili pivo už tisíce rokov pred vznikom plne rozvinutej produkcie potravín. Nové archeologické vykopávky v severovýchodnom Jordánsku a v severnom Izraeli posúvajú výrazne hlbšie do minulosti počiatky využívania dvoch hlavných potravín. Chlieb a pivo sú doteraz tradičnými položkami jedálneho lístka takmer… pokračuj

Piesok nad zlato

Na predstavenie hlavného hrdinu tohto článku možno použiť adaptáciu klasickej rozprávky Soľ nad zlato. Do pôvodného príbehu pritom netreba robiť rozsiahle zásahy. Stačí, ak Maruška lásku k svojmu kráľovskému otcovi namiesto k soli prirovná k piesku. Chcete vidieť piesok? Stačí iba zdvihnúť hlavu a rozhliadnuť sa okolo seba.… pokračuj

Praveká princezná dvojakej krvi

Analýza DNA z úlomku kosti potvrdila existenciu prvej známej dcéry neandertálskej matky a otca denisovana. žila pred približne 90-tisíc rokmi. Pri skúmaní evolúcie anatomicky moderných ľudí z nášho druhu Homo sapiens (človek rozumný), čiže sapientov, a ostatných druhov z ľudského rodu Homo sa dlho využívali… pokračuj

Expresný návrat života

Morské sedimenty ukázali nečakane skorý lokálny návrat foriem života a ekosystémov po dopade planétky, ktorý pred 66 miliónmi rokov vyhubil veľké dinosaury. Dinosaury, najväčšie bylinožravé i mäsožravé tvory, aké kedy kráčali po zemskej súši, zaujali aspoň načas vari každého. Atraktívny je aj ich zánik, zásah… pokračuj

Rudné minerály Malej Magury

Mnoho rokov sa venujem minerálom a horninám a so svojimi výskumami sa zapájam do Biologickej olympiády. S výskumom, ktorý predstavujem v tomto článku, som v roku 2018 súťažil v celoslovenskom kole, v kategórii B. Moja práca sa venuje hľadaniu výskytov niektorých ekonomicky významných prvkov nachádzajúcich… pokračuj

Zvládli dávnu katastrofu

Vplyvy výbuchu supersopky Toba na Sumatre neboli pre náš druh až také smrtonosné, ako sa doteraz myslelo. Nové výskumy vo východnej a južnej Afrike ukázali, že sopečný supervýbuch spred asi 74-tisíc rokov na čiernom kontinente, v kolíske ľudského rodu Homo i druhu Homo sapiens (sapienti),… pokračuj

Magnetické pole zeme slabne

Vedci sa snažia odpovedať na otázku, či hrozí reverzácia magnetického poľa našej planéty. Málokto si uvedomuje – pretože to málokto vie –, že jedným z mimoriadne dôležitých parametrov, ktoré umožnili našu existenciu, je magnetické pole Zeme. To vytvára okolo našej planéty akúsi neviditeľnú magnetickú bariéru… pokračuj

Evolúcia mozgu

Fosílie anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens, sapientov, odhaľujú priebeh evolúcie k aktuálnemu tvaru mozgu. Mozog ako hlavný orgán centrálnej nervovej sústavy zosobňuje jadro toho, čo voláme ľudskosť. Hardvérovo i softvérovo. Nečudo, že jeho evolúcia je v centre pozornosti nielen paleoantropológov a neurobiológov, ale aj… pokračuj

Sapienti migrovali skôr

V Izraeli sa našla fosílna kosť zástupcu druhu človek rozumný (Homo sapiens), skorého anatomicky moderného človeka. Je aspoň o 50-tisíc rokov staršia ako všetky doterajšie nálezy. Konštatoval to 35-členný medzinárodný tím výskumníkov z deviatich krajín, ktorý viedol Israel Hershkovitz z Telavivskej univerzity (Izrael). Najnovšie výsledky… pokračuj

Od ílov po cunami

Keby nebolo takej prozaickej veci, ako sú íly, nemali by sme tehly, šálky, ale ani zubnú pastu. Stali sa celoživotnou láskou súčasného generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra Európskej únie Vladimíra Šuchu. Je známe, že vašou vedeckou láskou boli íly. Čím vás zaujali? Čo je na… pokračuj