Zemský plášť a platňová tektonika

Hlboko pod nami sa Zem hýbe rýchlosťou pomalšou, než akou nám rastú nechty na rukách. Nové zistenia vedcov z Oregonskej a Washingtonskej univerzity, ktorí skúmali severozápadné pobrežie Tichého oceánu, možno dokážu vysvetliť dávny spor, ktorý riešia geológovia už od vzniku teórie platňovej tektoniky – hýbu platne plášťom… pokračuj

Strieborné výročie Ľadového muža

V septembri uplynie štvrť storočia od objavu múmie, známej pod menom Ötzi. Našli ju v alpskom ľadovci a jej vek archeológovia odhadli na 5 200 – 5 300 rokov. Ötzi dostal meno podľa miesta nálezu v priesmyku v Ötztalských Alpách, ale je známy aj ako Ľadový muž. Žil v medenej dobe a na… pokračuj

Dávne osídlenie Ameriky

Najlepšie dôkazy pre dávne osídlenie Ameriky možno pochádzajú z dna floridskej rieky. Ide o prastaré kamenné nástroje a spracované kosti mastodontov staré 14 550 rokov, teda o viac než 1 000 rokov staršie než doteraz predpokladaný príchod ľudí na americký kontinent. Väčšinu 20. storočia si archeológovia mysleli, že prví ľudia prišli… pokračuj

Sopky ovplyvňujú klímu Zeme už milióny rokov

Nová štúdia zistila, že sopečná aktivita spôsobovaná pohybmi tektonických platní, je možno zodpovedná za prechody od horúcej klímy k studenej a naopak – a to už stovky miliónov rokov. Vedci z Texaskej univerzity v Austine sa vo svojej štúdii rozhodli preskúmať prečo bola Zem niekedy pokrytá ľadom, kým inokedy… pokračuj

Chémia horúcich prameňov môže vysvetliť pôvod života

Horúce pramene na dne oceánov možno spontánne vytvorili organické molekuly potrebné pre život. Nová štúdia ukázala, že povrch minerálnych čiastočiek vovnútri hydrotermálnych prameňov má podobné chemické vlastnosti ako enzýmy – biologické molekuly, ktoré riadia chemické reakcie živých organizmov. Niektoré základné stavebné kamene organickej chémie boli… pokračuj

Čo udržiava magnetické pole Zeme?

Bez ochrany magnetického poľa Zeme, ktoré nás chráni pred smrtiacim vesmírnym žiarením, by život na našej planéte, tak ako ho poznáme, nemohol vzniknúť. Toto pole je tvorené pohybom tekutého železa vo vonkajšej vrstve jadra Zeme, nazývaným geodynamo. Ako sa však celý tento proces začal a ako… pokračuj

Vitajme v antropocéne

Veľmi zjednodušene sa hovorí, že geológia je náuka o čase a tlaku. Ukazuje sa však, že činnosť človeka túto jednoduchú definíciu mení.  Vedci tvrdia, že ľudia svojou činnosťou menia našu planétu takým spôsobom a do takej miery, že sa stávajú priam rozhodujúcou geologickou silou. V januárovom vydaní časopisu Science… pokračuj

Je more meter nad morom?

Človek si takmer od svojich počiatkov mapoval životné teritórium, veď mapový obraz Zeme sa niekde objavuje skôr než poznanie písma. Geodézia je jedna z najstarších vied o Zemi. Jej začiatky siahajú do období dávno pred naším letopočtom a spájajú sa nielen s túžbou poznávať, ale predovšetkým s praktickými potrebami… pokračuj

Prečo vyhynuli ichtyosaury

Paleontológ Valentin Fisher z Oxfordskej univerzity uviedol, že vyhynutie ichtyosaurov – morských plazov bolo dlho veľkou záhadou. Analýza fosílií ukázala, že klimatické zmeny spečatili ich osud. Tieto delfínom podobné zvieratá vyhynuli približne 30 miliónov rokov pred tým, než na konci kriedy (pred 65 miliónmi rokov) vyhynuli… pokračuj

Budú zemetrasenia bez obetí?

Vedci z Univerzity v Tohoku pod vedením Naokiho Uchidu analyzovali 6 126 seizmických udalostí v severovýchodnom Japonsku za posledných 28 rokov. Zistili, že takzvané pomalé (alebo aseizmické) pohyby zvyšujú geologické napätie v danej lokalite, čo môže vyvolať veľké zemetrasenie. Počas tohto procesu sa hornina postupne deformuje podobne, ako sa to deje… pokračuj