Hovoríme s prof. RNDr. Branislavom Sitárom, DrSc., viceprezidentom Rady Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN), profesorom na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave
Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) je organizácia pre základný a aplikovaný výskum hlavne v oblasti časticovej fyziky. Známa je najmä tým, že je najväčším laboratóriom časticovej fyziky na svete a predstavuje špičku v oblasti výskumu najjemnejšej štruktúry hmoty. Nachádza sa na švajčiarsko-francúzskej hranici, severozápadne od Ženevy. CERN vznikol 29. septembra 1954 dohodou dvanástich členských štátov. Dnes ich má 20. Slovensko je členským štátom od roku 1993, predtým krátko (v roku 1992) ako súčasť ČSFR.

V akých orgánoch CERN pôsobíte?
V rokoch 1993 až 1996 som bol členom Finančného výboru, od roku 1996 doteraz, s jednou prestávkou, som členom Rady CERN.

Čo sa od vášho prvého stretnutia s CERN zmenilo a čo sa dosiahlo?
Prvýkrát som bol v CERN v roku 1975 ako mladý fyzik. Už vtedy ma očarila atmosféra spolupráce a nadšenie pre fyziku, ktoré tam vládlo. Odvtedy je mojou srdcovou záležitosťou. V tom čase bol CERN najväčšie európske laboratórium časticovej fyziky a jedno z najväčších laboratórií na svete. V ďalších rokoch vyrástol a zmohutnel, hlavne vybudovaním najväčších urýchľovačov na svete s obvodom 27 km LEP a neskôr LHC. Teraz sa z CERN stalo najväčšie svetové laboratórium, pričom na jeho výskume sa podieľa 10-tisíc vedcov a inžinierov z celého sveta. Treba dodať, že je tam nielen najväčší urýchľovač, ale sú tam aj najväčšie a najzložitejšie experimentálne zariadenia: ATLAS, CMS, ALICE.

Najnovšie sa CERN spája s veľkým hadrónovým urýchľovačom častíc (LHC). Priblížte jeho konštrukciu a význam.
Veľký hadrónový urýchľovač – zrážač LHC je zariadenie dlhé 27 km, ktoré sa nachádza v kruhovom tuneli 100 metrov pod zemou. V supravodivých magnetoch s magnetickým poľom do 9 tesla sú dve trubice s priemerom okolo 3 cm, v ktorých v opačných smeroch lietajú protóny s energiou do 7 TeV (teraelektrónvoltov = tisíc miliárd elektrónvoltov). Na štyroch miestach, nazvaných interakčný bod, sa zväzky protónov pretínajú a tam dochádza k protón-protónovým (p-p) interakciám pri energii 2 × 7 TeV, ktoré na LHC chceme študovať. Okolo interakčných bodov sú postavené štyri experimenty: ATLAS, CMS, ALICE a LHC-b. Tri sú zamerané na štúdium p-p interakcií, ALICE je určený na štúdium interakcií jadro-jadro, keďže v LHC sa budú urýchľovať aj ťažké jadrá až po urán.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.