Chráňme si v noci tmu

Tak ako cez deň potrebujú človek, živočíchy a rastliny svetlo, tak v noci potrebujú tmu. Tma je pre nich životne dôležitá, jej nedostatok má niekedy až fatálne dôsledky. Na mnohých miestach našej planéty sa však noc postupne vytráca...

Úplne prirodzená nočná tma, neovplyvnená umelým osvetlením, na Slovensku už neexistuje. Môže za to svetelné znečistenie. Ešte vždy sa však nájdu miesta, kde je toto ovplyvnenie minimálne. Úlohou rezervácií tmavej oblohy je chrániť flóru a faunu pred účinkami svetelného znečistenia a umožniť pokochať sa krásami hviezdneho neba. Dôležitou úlohou takýchto oblastí je propagácia problematiky svetelného znečistenia, ktorého negatívne dôsledky si dnes uvedomuje len hŕstka odborníkov. Oblasti tmavej oblohy sú zvyčajne vyhlasované na území národných parkov a v ich okolí, kde svetlo z umelých zdrojov svetla najmenej zasahuje do okolitej prírody. Ochranné pásma sú vyhlásené aj v okolí významných astronomických observatórií.

Už aj Slovensko sa môže pýšiť takouto oblasťou. Je ním Park tmavej oblohy Poloniny. Stal sa v poradí dvadsiatou rezerváciou tmavej oblohy na svete, svojou plochou (48 519 ha) štvrtou najväčšou a kvalitou tmy patrí medzi svetovú špičku. O jeho vyhlásenie sa zaslúžili hlavne Slovenský zväz astronómov amatérov a Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV s aktívnou spoluprácou Správy Národného parku Poloniny. Vyhlásenie parku zatiaľ nemá oporu v legislatíve. Poskytuje priaznivé podmienky pre astronomické pozorovania, veď Mliečna cesta je mimoriadne bohatá na podrobnosti. Jedinečnosťou parku je Astronomické observatórium Vihorlatskej hvezdárne, kde je najväčší ďalekohľad na Slovensku s priemerom zrkadla 1 m. Vytvára priaznivé podmienky pre astronomický výskum, popularizáciu aj astroturistiku.

NP Poloniny je najvýchodnejším slovenským národným parkom s pôvodnými rozľahlými jedľovo-bukovými lesmi a pralesmi. Keďže ho zatiaľ ľudia navštevujú najmenej, hustota jeho osídlenia je nízka (9 obyvateľov na km2) a vplyv človeka na životné prostredie minimálny, endemické a ohrozené rastliny, huby i živočíchy sa tu vyskytujú v nebývalej koncentrácii. Park leží na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou, susedí s poľským Bieszczadzkim Parkom Narodowym a ukrajinským Užanskim nacionaľnim prirodnim parkom. Spolu tvoria Medzinárodnú biosférickú rezerváciu Východné Karpaty vyhlásenou UNESCO v roku 1993. Je jedinou na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov. Zatiaľ neexistuje ani jedna rezervácia tmavej oblohy, ktorá by sa rozprestierala na území troch štátov. Bolo by skvelé, keby sa takýmto prvým trilaterálnym tmavým parkom stalo celé územie biosférickej rezervácie Východné Karpaty.
Viac o parku a problematike svetelného znečistenia na http://svetelneznecistenie.sk.

Peter Begeni, Pavol Rapavý

Svieťme si na cestu... nie na hviezdy
Tretí ročník fotosúťaže propagujúci zníženie svetelného znečistenia nadobudol medzinárodnú úroveň. Hlavnými vyhlasovateľmi je Česká astronomická společnost a Slovenská ústredná hvezdáreň.
Ak máte dobré oko a cit pre situáciu, neváhajte sa zapojiť do súťaže.
Súťaž má tri kategórie: 1. Ako rozhodne nesvietiť, 2. Správne svetlo, 3. Variácie na tému svetlo a tma.
Uzávierka súťaže je 31. októbra 2011.
Podrobnejšie propozície fotosúťaže a informácie o predchádzajúcich ročníkoch nájdete na stránke http://www.szaa.org/index.php/SZAA/Informacie/fotosua.html