Dejiny sú aj dejinami špiónov

O špionáži a špiónoch hovoríme s JUDr. Artúrom Soldánom, autorom knihy Odsúdení na špionáž.

Vo vydavateľstve Perfekt práve vychádza vaša publikácia Odsúdení na špionáž. Zaoberá sa dejinami spravodajských služieb 20. storočia. Čo vás viedlo k záujmu o túto problematiku?
Už od strednej školy sa zaoberám špionážou a činnosťou spravodajských služieb, ktoré ovplyvňovali chod dejín. Viaceré čriepky zo skladačky historických udalostí zapadnú do seba až po preskúmaní širších súvislostí. Pri bližšom skúmaní dôležitých historických dejinných udalostí som narážal na rôzne osoby, ktoré spolupracovali so spravodajskými službami alebo boli priamo aktívnymi agentmi. Spravodajské služby existujú od nepamäti a využívali sa od najstarších čias (výzvedné aktivity sú známe už v starovekej Číne). Ani dnes to nie je inak. A hoci si to bežný občan neuvedomuje, často významným spôsobom ovplyvňujú chod a smerovanie štátu.

Špión, agent. Kto to je, ako by sme ho mohli charakterizovať?
Špión je hovorové označenie pre pracovníka spravodajských služieb. V praxi spravodajské služby používajú toto označenie iba pre pracovníka cudzích služieb. Ako jediná inštitúcia označuje pojmom agent svojich zamestnancov americká FBI. Je veľmi zložité charakterizovať pracovníka spravodajských služieb, pretože pri práci tohto charakteru existuje viacero kategórií osôb, ktoré sa zaoberajú touto činnosťou – od agenta dubléra cez agenta provokatéra známeho za socializmu, zaujímavého agenta milovníka, agenta nelegála a pod. Všetky spravodajské a bezpečnostné služby sú postavené na jednom zásadnom princípe – konšpirácii. Ide predovšetkým o utajenie ich organizačnej štruktúry, samozrejme, aj zamestnancov tajnej služby a pracovných metód.

Ako by ste charakterizovali špióna nelegála?
Agent nelegál je špión, ktorý sa vydáva za niekoho iného. Až za éry ZSSR sa začali nelegáli využívať vo väčšej miere. Nelegál dostal identitu cudzinca, ktorý zomrel vo svojej vlasti (v ČSSR sa veľmi často využívali identity mŕtvych detí odsunutých sudetských Nemcov) alebo na území tretieho štátu (napríklad tí, ktorí zomreli v španielskej občianskej vojne) alebo sa celý príbeh – legenda nelegála vymyslela. Takto pripravení a vycvičení agenti odchádzali do niektorej západnej krajiny, kde sa aklimatizovali a až s odstupom času prešli do cieľovej krajiny, aby to nevzbudilo podozrenie. Ich hlavným cieľom bolo dostať sa na veľmi citlivé miesto a odtiaľ podávať informácie.

Potrebuje špión pre svoju činnosť nejaké špeciálne vybavenie, špeciálne zbrane?
Viacerí pracovníci spravodajských služieb trávia hodiny v kancelárii a zaoberajú sa prekladateľskou alebo analytickou činnosťou, majú zbraň, ale tú nenosia. Ak sa však bavíme o nelegáloch, resp. o agentoch, ktorí pôsobia v teréne na území iného štátu pod skrytou identitou, tak pre nich je dôležitejšia najmä schopnosť perfektne sa aklimatizovať než kvalitná zbraň. Dobrý pracovník spravodajských služieb musí poznať prostredie, v ktorom pôsobí, zvyky ľudí, čo tu žijú, ich reč a často má aj diplomatické krytie.

Ktoré obdobie v dejinách ľudstva bolo zlatým vekom pre špiónov?
Podľa môjho názoru jednoznačne obdobie studenej vojny, keď proti sebe stáli dva ideologicky znepriatelené tábory: USA a Sovietsky zväz. Časovo ho môžeme zaradiť do obdobia od konca 40. rokov do začiatku 90. rokov 20. storočia. Studená vojna bola nepretržitým obdobím plánovaných útokov, keď svet od jadrovej vojny často delilo doslovne len niekoľko sekúnd. Napríklad prípad Stanislava Petrova, ktorý 26. septembra 1983 správne analyzoval chybu sovietskeho počítača upozorňujúceho Rusov na jadrový útok z USA. Petrov neskôr vyhlásil: Piatimi raketami sa jadrová vojna nezačína. Spoľahol sa na svoju intuíciu a nedal povel na štart ruských jadrových rakiet proti USA. Hlavným dejiskom stretávania sa tajných služieb v Európe v tom období boli dve mestá: Berlín, rozdelený na dve časti, a Viedeň. Počas studenej vojny sa prevalilo viacero špionážnych afér a objavilo sa aj niekoľko defektorov, ktorý zradili a prešli na druhú stranu.

Ako by ste definovali osobu defektora?
Defektor je spravodajský dôstojník, ktorý utečie z tajnej služby svojho štátu a prihlási sa do inej služby. Väčšinou ho podrobia sérii výsluchov, po ktorých ho prijímajúca spravodajská služba obvykle prepustí. Býva nepísaným pravidlom, že defektora neskôr využívajú ako poradcu v záležitostiach tajnej služby, z ktorej odišiel. Aj československá tajná služba sa nevyhla defektorom vo svojich radoch – napríklad František Tišler, príslušníci rozviedky Ladislav Bittman, Josef Frolík, František August a iní, ktorí opustili I. správu československej rozviedky v dôsledku augustových udalostí roku 1968. Materská rozviedka často defektorov fyzicky likvidovala.

Špióni menili chod dejín získaním dôležitých informácií. Mohli by ste uviesť príklad takejto udalosti?
Veľmi zaujímavým prípadom je osoba Richarda Sorgeho, agenta sovietskej vojenskej tajnej služby GRU a funkcionára Kominterny. Po absolvovaní spravodajského výcviku ho vyslali ako agenta do Číny a v roku 1933 sa usadil v Japonsku. Tu pracoval ako novinár, čo mu poskytovalo perfektné krytie a nerušený prístup k diplomatom na nemeckom veľvyslanectve, aj k oficiálnym miestam v Japonsku. Aby potvrdil, že sa zbavil svojej komunistickej minulosti, vstúpil do nacistickej strany. Jedným z jeho najvýznamnejších spojencov v Japonsku bol Hotsumi Ozaki, poradca ministerského predsedu, ktorý tajne sympatizoval s komunizmom, a preto Sorgemu poskytoval tajné materiály o japonských vojenských zámeroch a o rokovaniach s japonskými spojencami. Sorge odoslal 12. mája 1941 do Moskvy šifrovaný telegram, že 20. júna sa chystá útok nacistov proti ZSSR. Neskôr dátum opravil a presne určil dátum útoku na 22. júna. Stalin však jeho informáciám neveril, čo sa mu stalo v prvých dňoch a týždňoch vojny osudným. Sorge znova zamiešal karty neskôr pri útoku nacistov na Moskvu, keď Stalina informoval, že Japonsko nechystá nijaký útok proti ZSSR, a tak mohol Stalin stiahnuť sovietske jednotky z Ďalekého východu, ktoré rozhodli o víťazstve Sovietov v bitke o ich hlavné mesto. Žiaľ, Sorge sa konca vojny už nedožil. Odhalili ho a zatkli. Dňa 29. 9. 1943 ho odsúdili na trest smrti a o rok na to popravili. Až v roku 1964 bol posmrtne vyhlásený za hrdinu Sovietskeho zväzu.

Aké sú dôvody, ktoré vedú ľudí k tomu, aby vstupovali do tajných služieb? Aký je najlepší typ špióna?
Je množstvo dôvodov, pre ktoré sa ľudia rozhodnú, že budú aktívne pracovať pre spravodajské služby. V období pred druhou svetovou vojnou a v čase studenej vojny to boli hlavne ideologické dôvody, ktoré využíval najmä východný blok. Cez myšlienky o beztriednej spoločnosti si vychovával svojich špiónov aj na prestížnych univerzitách. (Známy je prípad Cambridgeskej päťky, ktorú tvorilo päť špiónov Veľkej Británie. Počas 2. svetovej vojny a tesne po nej získavali informácie pre Sovietsky zväz. Boli to: Kim Philby, Donald D. Maclean, Guy Burgess, Anthony Blunt. Piaty špión dodnes nie je známy, respektíve o jeho identite sa stále vedú dohady.)

Paradoxne sa za najlepšieho agenta sa považuje ten, ktorý pracuje pre peniaze. Takíto agenti dodávajú spoľahlivo informácie bez ohľadu na ideológiu a presvedčenie. Sú známe prípady agentov, ktorí pracovali pre Sovietsky zväz. Patril k nim aj Aldrich Ames. Za viac ako osem rokov zaplatili Rusi Amesovi za jeho cenné služby viac ako 2,7 milióna dolárov, čím sa stal najdrahším špiónom v histórii tajných služieb. Amesa zatkli vo februári 1994 a koncom apríla 1994 ho za špionáž pre ZSSR a Rusko odsúdili na doživotie bez možnosti prepustenia. Amesove informácie zmarili približne 30 chystaných operácií CIA, Moskve vyzradil viac ako 20 západných špiónov, z ktorých bolo najmenej desať za sovietskej éry popravených.

Zhováral sa Vladimír Ješko