Na prvý pohľad sa môže zdať, že rastliny, ktoré našli útočisko vo vode – na hladine alebo aj pod ňou –, unikli z dosahu početného zástupu hmyzích škodcov. Počas vývoja sa však našlo pomerne dosť druhov, ktoré prekonali nástrahy vodného prostredia a za svojou obľúbenou potravou prenikli aj do neho.
Zaujímaví sú niektorí zástupcovia uvedených skupín, ktorí si radi pochutnajú na chrumkavých listoch lekna, leknice, prípadne ďalších vodných rastlín.
Spomedzi chrobákov sa špecializovali na takýto riskantný život predovšetkým zástupcovia čeľade liskavkovitých (Chrysomelidae). Najčastejšie môžeme na plávajúcich listoch i pobrežnej vegetácii pozorovať kovovo lesklé (modrasté, zelenkasté, medené) drobné chrobáky (5 až 10 mm), ktoré dlhými tykadlami pripomínajú fuzáče. Sú to však reprezentanti podčeľade Donaciinae – najčastejšie trstinník obyčajný (Donacia semicuprea) alebo trstinník vodný (Donacia aquatica).
Dospelé jedince žijú len na súši, no ich vývoj prebieha pod vodou. Z vajíčok v rôsolovitom obale uchytených na rastlinách tesne pod vodnou hladinou sa vyliahnu larvy. Tie sa spustia ku dnu a okrem toho, že sa kŕmia pletivami rastlín, získavajú z nich vzduch pomocou hákovitých tŕňov na konci bruška. V ružovkastohnedom kokóne naplnenom vzduchom sa tu nakoniec aj zakuklia. Z kokónov, ktoré som získal pri presádzaní leknice a priniesol som si ich domov, sa mi, žiaľ, nevyliahlo nič, pretože som ich odtrhol od koreňov rastliny, čím som im prerušil prívod vzduchu a kukly sa vlastne utopili. Je zaujímavé, že tieto chrobáky sa liahnu už na jeseň a do jari prečkajú v bezpečí kokónu pod zamrznutou hladinou. Snáď menej nebezpečný je život liskaviek z podčeľade Galerucinae, ktoré žijú predovšetkým na plávajúcich listoch lekna, leknice, kotvice i červenavca.
Aj keď druh Galerucella nymphaeae by mal podľa druhového mena dávať prednosť leknu, jeho bohatú populáciu som zaznamenal na príbuznej leknici. Mal som šťastie, pretože som zastihol práve sa liahnuce dospelé bledohnedé chrobáčiky (4 až 5 mm), ale aj oranžové larvy vyhrýzajúce v pletive listov rôzne obrazce a taktiež tmavé kukly. Listy boli nimi doslova obsypané a poriadne obžrané, ale príroda je určite na takéto pohromy pripravená.
Celý článok JOZEFA MÁJSKEHO si môžete prečítať v Quarku.