Dobrý sluha, zlý pán

Fenomén moderných čias je udržiavanie smartfónu na dosah ruky. Žijeme tak takmer všetci a neuvažujeme nad tým, aké následky môže mať tento zvyk.

Vedci z Texaskej univerzity v Austine sa touto témou zaoberali a v štúdii dospeli k trochu prekvapivým výsledkom. Podľa nich totiž smartfón ovplyvňuje kognitívnu, t. j. poznávaciu kapacitu a celkový výkon mozgu aj vo chvíli, keď je vypnutý a otočený displejom nadol. Stačí, aby bol na dohľad. Efekt nazvali brain drain čiže odsávanie mozgu, hoci odsávanie pozornosti by bol presnejší názov.

Odsávanie mozgu

Výskum ukázal, že schopnosť udržať či spracovať informáciu bola pri účastníkoch experimentu výrazne silnejšia, pokým bol ich mobilný telefón v inej miestnosti. Pomáhalo aj odloženie zariadenia do kabelky či na iné miesto, kde nebolo viditeľné. Účastníci výskumu prekonali v kognitívnych schopnostiach tých, ktorých smartfón bol počas testovania vypnutý a položený na stole displejom nadol. Profesor Adrian Ward, spoluautor texaskej štúdie o brain drain, vykonal dva experimenty na vzorke takmer 800 používateľov smartfónov. Prvý sme už spomenuli, pri druhom experimente vzal do úvahy aj prejavy závislosti od používania smartfónu, o ktorej existencii azda v súčasnosti už nikto nepochybuje. Podmienky boli pritom rovnaké a výsledky ukázali, že účastníci, ktorí vykazovali silnejšie prejavy závislosti, dosahovali omnoho horšie skóre v kognitívnych testoch ako tí menej závislí. To platilo, ak ich smartfón bol na stole, ale aj schovaný vo vrecku či v taške. Trochu lepšia správa je, že v situácii, keď bol telefón v inej miestnosti, boli výsledky testov rovnaké bez ohľadu na úroveň závislosti od používania smartfónu. Ward v zhrnutí výsledkov štúdie konštatoval, že vidno lineárny trend postupnej straty kognitívnych funkcií so stúpajúcou viditeľnosťou mobilného zariadenia. Používateľ nad ním vedome neuvažuje, no sám proces potláčania či donucovania samého seba k ignorovaniu smartfónu spôsobuje limitované kognitívne schopnosti, teda efekt brain drain. Z toho vyplýva, že ani vedomé potláčanie nutkania skontrolovať displej nepomáha. Jediné spoľahlivé riešenie je umiestniť smartfón v inej miestnosti.

Nutkavý pocit

V roku 2016 iná štúdia ukázala, že bežný používateľ smartfónu sa s ním interaguje priemerne 85-krát za deň. Zdá sa teda, že aj efekt brain drain je založený na akomsi nutkavom pocite, že sa čosi nové alebo zaujímavé udeje, že nás ktosi bude chcieť kontaktovať a my tento okamih premeškáme. Odstránením smartfónu z dohľadu sa podvedomie uspokojí s tým, že sme mimo dosahu či už mobilnej siete alebo internetu.

Bežný používateľ smartfónu sa s ním interaguje priemerne 85-krát za deň.

Dá sa povedať, že je to fakt, ktorý tušíme už od vzniku mobilných telefónov, no začínajú sa množiť empirické dôkazy, že tento efekt skutočne existuje. Vzniká tak úplne nová potreba psychohygieny, a to vedomé odlučovanie sa od smartfónu. Každý, komu záleží na kvalitnej socializácii a zároveň duševnej výkonnosti nielen v práci, ale napríklad aj pri riadení automobilu, by sa mal naučiť mobilný telefón odkladať na miesto, kde nebude viditeľný. Obmedzíte tým síce čas, počas ktorého budete ostatným k dispozícii, no prispejete k svojmu lepšiemu sústredeniu sa a isto aj k pokojnejšej mysli – aspoň na istý čas. V roku 2015 v tejto súvislosti štúdia Microsoftu upozornila na istú súvislosť medzi úrovňou duševných schopností moderného človeka a jeho obklopením sa digitálnym svetom, resp. elektronickými zariadeniami, ktorými sú primárne smartfóny. Výskum sa konal v Kanade na vzorke 2 000 účastníkov, pri 112 ľuďoch pritom vedci vykonali analýzu mozgových vĺn pomocou EEG. Preukázalo sa, že od roku 2000, ktorý môžeme považovať za približný začiatok mobilnotelefónnej revolúcie, sa priemerná doba, po ktorú je jedinec schopný udržať pozornosť, skrátila z 12 na 8 sekúnd. V správe autori uviedli, že množstvo obrazoviek a displejov, ktorými sme obklopení, znižuje schopnosť ignorovať menej podstatné či úplne nepodstatné stimuly. To spôsobuje častú stratu sústredenia.

Zmierňovanie neduhov

Štúdia Microsoftu však priniesla aj pozitívne výsledky. Zdá sa, že ľudský mozog sa všeobecne prispôsobuje aktuálnym časom. Výsledky totiž naznačujú okrem zníženia schopnosti sústrediť sa aj to, že obklopenie elektronikou a informáciami spôsobuje zlepšenie schopnosti multitaskingu, čiže súčasného vykonávania viacerých úloh. Zaujímavé, aj keď trochu predvídateľné bolo to, že všetky tieto efekty súvisia aj s vekovou kategóriou respondentov. Na otázku Keď nič iné nevyžaduje vašu pozornosť, prvá vec, ktorú urobíte, je, že siahnete po svojom mobilnom telefóne? odpovedalo až 77 % účastníkov vo veku 18 až 24 rokov kladne. Pritom v kategórii nad 65 rokov na rovnakú otázku odpovedalo áno len 10 % ľudí. Výskum Microsoftu pritom uvádza, že pokles ľudskej schopnosti sústrediť sa je už pod úrovňou zlatej akváriovej rybky, ktorá sa dokáže údajne sústrediť na deväť sekúnd. David Mikics, autor publikácie Slow Reading in a Hurried Age (Pomalé čítanie v uponáhľanom veku), sa usiluje vytvoriť cvičenia, ktoré by tieto moderné neduhy mohli zmierňovať. Vo svojej knihe sa sústreďuje, ako už názov napovedá, najmä na pomalé čítanie publikácií rôznych žánrov, ktoré jednak prehlbuje literárny zážitok, jednak slúži ako duševné cvičenie. Autor ho prirovnáva k fyzickému cvičeniu a verí, že pri pomalom čítaní kvalita významne nahrádza kvantitu. Čitateľov mozog sa totiž týmto spôsobom trénuje v oblasti sústredenia sa. D. Mikics tiež upozorňuje, že ustavičné reakcie na rôzne podnety zo strany elektronických zariadení sú podľa neho najväčším problémom detí a tínedžerov.

Mobil namiesto knižky

Práve na deti sa zamerala štúdia, ktorá vyšla v JAMA Pediatrics (The Journal of the American Medical Association). Podľa nej deti, ktoré sa hrávajú s technickými hračkami, svetielkujúcimi a vydávajúcimi elektronické hlasy a hudbu namiesto hrania sa s tradičnými drevenými hračkami, majú často nižšiu kvalitu rozvíjajúcej sa reči. Pod týmto vyjadrením sa rozumie nižšia kvalita aj kvantita, teda rozprávajú menej a menej čisto. Reč je špecifická ľudská vlastnosť, nie je vrodená, no pri narodení si prinášame určité predpoklady, ktoré sa rozvíjajú až pri verbálnom kontakte s okolím. Reč dieťaťa sa realizuje v predrečových – prípravných štádiách a rečových štádiách. Prípravné štádiá reči sa delia na obdobie kriku, hrkútania, džavotania a porozumenia reči. Dieťa sa učí reč najmä napodobňovaním, preto je dôležité, ako a ako často sa s ním dospelí z jeho okolia rozprávajú. Vývin reči sa začína skoro po narodení a ukončený by mal byť okolo piateho roku veku dieťaťa. V posledných rokoch je však čoraz bežnejšie vidieť niekde sedieť malé dieťa, či už je to v čakárni u lekára, v aute alebo v reštaurácii, ktoré má pomerne často v rukách mobil či tablet namiesto toho, by sa rozprávalo s rodičmi, čítalo si knihu alebo skladalo skladačku. Môžeme polemizovať o tom, koľko času deti strávia počas dňa s nejakou elektronickou hračkou v ruke a koľko strávia s tými inými – mohli by sme ich nazvať edukačnými hračkami. Je istá skupina rodičov, ktorí sa z mobilných aplikácií a inej elektroniky veľmi tešia. Vidia v tom veľký potenciál na rozvoj svojho dieťaťa. Sú aj také deti, ktoré napríklad nemajú doma kocky, plastelínu či puzzle. Majú však v štyroch rokoch vlastný mobil a na ňom aplikácie od výmyslu sveta.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 12/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Peter Vnuk, Mária Kopčíková
Foto Pixabay

Komentáre