Pred trištvrtestoročím sa uskutočnil prvý vzlet jedného z najlegendárnejších dopravných lietadiel DC-3 firmy Douglas. Vzniklo postupným vývojom z predchádzajúcich typov DC-1 a DC-2. Iniciátorom bola letecká spoločnosť American Airlines, ktorá experimentovala s inštalovaním lôžok pre cestujúcich na dlhých transkontinentálnych tratiach.
Inžinieri American Airlines nakreslili akýsi zväčšený typ lietadla DC-2 s potrebnými úpravami a presvedčili firmu Douglas, aby do projektu išla. Po niekoľkých mesiacoch vývoja, výroby a testovania vyroloval 14. decembra 1935 z montážnej haly firmy Douglas prototyp lietadla DST (Douglas Sleeper Transport, čiže niečo ako lôžkové dopravné lietadlo Douglas).
Nový typ síce pripomínal DC-2, ale v podstate išlo o úplne novú konštrukciu. Trup mal väčší priemer a bol dlhší.
V priestrannej kabíne bolo 14 sedadiel, ktoré sa dali premeniť na sedem lôžok (jedno vždy z dvoch sedadiel). V lietadle bola aj kuchynka, v ktorej sa dali, ako vôbec v prvom americkom dopravnom lietadle, pripravovať aj teplé jedlá. Rovnako ako v prípade typu DC-2 sa hlavný podvozok nezaťahoval úplne. Spodná časť kolies totiž vyčnievala spod zadnej časti gondol motorov Wright R-1820 s výkonom po 736 kW. Prototyp lietadla DST odštartoval na svoj prvý let 17. decembra 1935, pričom tento let nik nezachytil na fotografiách. Lietadiel typu DST sa vyrobilo len 38 kusov, lebo sa ukázalo, že preprava malého počtu ležiacich cestujúcich je pomerne neekonomická.
Prielom v ekonomike leteckej dopravy ponúkol až typ DC-3, ktorý nebol ničím iným než odstrojeným typom DST, ktorého ležadlá nahradilo sedem radov sedadiel umiestnených po troch. Lietadlo pre 21 cestujúcich (neskoršie verzie mali až 28 sedadiel) malo približne o tretinu nižšie prevádzkové náklady než typ DC-2. Okamžite sa stalo populárnym a do konca roku 1936 si niekoľko amerických i európskych aerolínií ich objednalo sto kusov. Firma Douglas predala licenčné práva na výrobu typu DC-3 do Holandska, Japonska a vtedajšieho Sovietskeho zväzu (tam vyrábané lietadlá boli najprv označované PS-84, neskôr Li-2). Do konca roku 1941 postavili 455 lietadiel DC-3.
Najväčšiu slávu si však typ DC-3 získal v druhej svetovej vojne. Americká armáda rýchlo odhalila jeho schopnosti a vo veľkom počte začala objednávať upravenú verziu. Mala mierne zväčšené rozpätia krídel, zosilnenú podlahu, väčšie dvere na nakladanie nákladov i výkonnejšie motory Pratt & Whitney R-1830 s výkonom 900 kW. Lietadlo mohlo prepravovať 2 700 kg nákladu alebo 28 vojakov. Dostalo mnoho prezývok, ujal sa však názov, ktorý mu dalo Britské kráľovské letectvo (RAF) – Dakota.
Výroba typu DC-3 sa skončila krátko po druhej svetovej vojne. Celkovo sa vyrobilo 10 926 lietadiel, z toho 10 123 vo vojenskej verzii. Tisíce prebytočných vojenských lietadiel potom prerobili na dopravné, ktoré slúžili po celom svete. Mali ich aj Československé aerolínie. V súčasnosti ešte na celom svete lieta niekoľko desiatok – ba možno aj stoviek – lietadiel DC-3.