Keď som začiatkom leta na pozvanie združenia Forum Ost-West navštívila Švajčiarsko, videla som aj dve unikátne miesta. Najbezpečnejšie úložisko dát a najdlhší železničný tunel na svete. Obe súviseli s prevŕtanými skalnatými vrchmi pripomínajúcimi známy švajčiarsky syr.

SEZAM, OTVOR SA! 

Akú cenu majú informácie? Cenu zlata, existencie, katastrofy? Závisí od uhla pohľadu. Jedno majú spoločné – treba sa starať o ich bezpečnosť.

Na juhu švajčiarskych Álp neďaleko malej horskej dedinky Saanen sa priamo v skale ukrýva najväčší svetový archív informácií Swiss Fort Knox. Na rozdiel od rozprávky, stojac pred skalou, známe heslo nefungovalo. Skala nás pustila dnu až po zadaní bezpečnostného kódu. Bezpečnostná služba čakala na signál nášho sprievodcu, jedného zo zakladateľov a majiteľov informačného bezpečnostného sejfu. Neviem, ako inak nazvať toto úložisko dát, kilometre dlhú sieť chodieb s najväčšou možnou ochranou proti odcudzeniu a zničeniu. Bezpečnostnou vstupnou kontrolou a opatreniami ešte hádam prísnejšími ako na letisku sa neprešmykne ani tá povestná myš. Čo ma prekvapilo, absolvoval ju aj sám majiteľ, kým mohol prejsť prvými, tri tony ťažkými dverami. A to neboli posledné. Po čísle sedem som ich už prestala počítať.

Chodili sme chodbami, ktorými je skala prevŕtaná horizontálne aj vertikálne. V roku 1994 švajčiarska vláda prenechala tieto pôvodne vojenské priestory súkromnej spoločnosti, ktorá sa od júla tohto roku premenovala na Mount10, aby mohla vzniknúť prvá z dátových pevností so všetkým, čo k tomu patrí. Christoph Oswald nás ubezpečoval, že ťažko nájdeme bezpečnejšie miesto, ako sú ich pevnosti Swiss Fort Knox. Množné číslo prezrádza, že momentálne existujú dve pevnosti, z toho jedna slúži potrebám švajčiarskej armády, tretia a štvrtá sa budujú.

V pláne je vybudovať ešte akési zberné strediská, z ktorých by údaje odchádzali priamo do skalných úkrytov. Jedno z nich má byť aj vo východnej Európe. (Bolo by fajn mať také centrum na Slovensku – nielen ako zdroj príjmov, zdroj pracovných možností, ale aj ako prejav dôvery švajčiarskych investorov, že sme schopní sa zhostiť takej háklivej úlohy.)

To svedčí o tom, že majitelia počítajú s nárastom počtu klientov zo súčasných desaťtisíc na čísla podstatne vyššie.

Kto sa môže stať klientom skalného archívu?

Každý, kto potrebuje ochrániť informácie rôzneho druhu. Od študenta, ktorý si chce uložiť svoj prvý román, cez vedca s novým objavom až po bankové inštitúcie, mobilných operátorov či priemyselné patenty rôznych výrobných firiem. Samozrejme, každý si môže vybrať balík služieb podľa hĺbky svojho vrecka. Pre študentov je napríklad cena úložného 7 € mesačne za 1 gigabajt.

Ako to funguje?

Klient si objedná službu. Cez zabezpečený server zberného miesta údaje zašifrujú, pošlú do skalného sejfu a on dostane k svojim dátam jedinečný kľúč. Zaujímavá situácia môže nastať, ak zahraničný klient spácha trestný čin. Polícia jeho materskej krajiny musí získať súhlas švajčiarskej vlády, aby Swiss Fort Knox vydal uložené zločincove údaje súvisiace možno so zločinom. Nikomu však na nič nie sú, až kým klient – zločinec neposkytne k nim svoj dekódovací kľúč. A keď sme sa rozprávali o zločincoch, zaujímali nás aj ďalšie bezpečnostné opatrenia.

Najdôležitejší sú bezpečnostní pracovníci chrániaci nielen vstup do skaly, ale i celý priestor. Veď je tu množstvo bezpečnostných pancierovaných dverí, vlastný dieselový generátor elektriny, ktorý poháňa i vzduchotechniku – samozrejme, všetko v dvojitom vybavení aj so záložným zdrojom. Pevnosti odolajú zemetraseniam i ekologickej katastrofe. Nechýba ani rušička elektromagnetického žiarenia, ktorá stála 40 miliónov dolárov. Dátové úložiská nie sú žiadnou vzácnosťou. No Swiss Fort Knox sa označuje za svetovú jednotku. Čo sa týka veľkosti i bezpečnosti. Uvidíme, či aj budúcnosť overí ich sebavedomé tvrdenia.

VLAKOM CEZ ALPY    

Švajčiari si svoje Alpy natoľko vážia a chránia, že sa v celoštátnom referende (ako to robievajú pri všetkých významnejších rozhodnutiach) už v roku 1998 dohodli na netradičnom riešení dopravy. Smer Bazilej – Zürich – Miláno chcú spojiť 115,8 km dlhou železničnou traťou, ktorej súčasťou bude najdlhší železničný tunel na svete – Gotthard Base Tunnel a dokončili ho práve v polovici minulého mesiaca. Meria 57 kilometrov. Jeho prínosom bude bezpečnejšia, čistejšia a rýchlejšia doprava v strede Európy, veď v budúcnosti by mohla rýchlosť vlakov dosahovať 200 až 250 km/h. Stavitelia si musia aj pri budovaní ostatných častí dať rady s rôznymi horninami (napríklad pieskovcom, žulou i vápencom), cez ktoré preniká vrtná súprava, so spodnou vodou, kolísaním teplôt, ale čo je významné, s minimálnymi povolenými odchýlkami od plánu. Ak by sa pri takomto veľkom projekte odchýlili o pár centimetrov, čiastočne vybudované úseky by sa nemuseli nakoniec vôbec spojiť.

Problémy so spodnou vodou vyriešili konštruktéri tak, že pre ňu vybudovali extra odvodný kanál, ktorým ju už počas stavby odvádzali do najbližších riek. Okrem dvoch rúr, ktorými budú premávať vlaky, je v horných častiach umiestnená tretia pre vzduchotechniku. Neslúži len pre cirkuláciu vzduchu, ale aj pre udržiavanie stabilnej teploty 24 °C – aby sa hornina neprehrievala. To je dôležité z technologických dôvodov. Prekvapilo ma, že hoci vonku bolo iba 16 °C, keď som sa kontrolne dotkla skalnej steny tunela, naozaj bola teplejšia. Človek by čakal vlhko a chlad ako v jaskyni. Je zvláštny pocit byť zopár kilometrov hlboko v tuneli, v ktorom budú o pár rokov premávať rýchlovlaky, križovať sa ich dráhy, dýchať umelo nahnaný vzduch a počuť tiecť podzemnú umelú riečku.

JANA MATEJÍČKOVÁ, Švajčiarsko