Veterné elektrárne v Číne

Čína má obrovský potenciál na využitie veternej energie a do roku 2030 by podľa výsledkov štúdie amerických a čínskych vedcov mohla pokryť týmto spôsobo veľkú časť svojej spotreby.

Spotreba energie v Číne ročne narastá o 10 %. Približne 80 % elektrickej energie pochádza z uhlia a pre rastúci priemysel a veľký počet obyvateľov prekonala Čína vo vypúšťaní oxidu uhličitého všetky západné priemyselné krajiny. Klimatológovia si preto robia veľké starosti a čoraz častejšie poukazujú na možné využitie veternej energie. Podľa štúdie Amerického úradu pre letectvo a vesmír (NASA) by vďaka geografickým možnostiam a vývoju cien energií mohla veterná energia uspokojiť až sedemnásobok dnešnej spotreby. Na to sú však potrebné obrovské investície. Náklady na zníženie vypúšťaného množstva oxidu uhličitého v nasledujúcich 20 rokoch o 30 % by predstavovali až asi 900 miliárd amerických dolárov. V tejto sume nie je zahrnutá iba výstavba veterných elektrární, ale aj náklady spojené s vybudovaním elektrickej siete.

Revolučný reaktor

Jedným z najrevolučnejších návrhov reaktorov je projekt množivého jadrového reaktora s postupnou vlnou (TWR) od spoločnosti Searete, ktorý získal nedávno americký patent.

Nový reaktor nepoužíva ako jadrové palivo vysoko obohatený urán alebo plutónium, ale stačí mu prírodný urán (U238) alebo použité palivo z terajších jadrových reaktorov. Na zapálenie potrebuje malé množstvo plutónia a potom si už vystačí sám, lebo ho vyrobí viac, než ho spotrebuje. Na začiatku celého procesu sa absorbovaním rýchlych neutrónov stáva z uránu 238 urán 239, ktorý sa rozloží na neptúnium a následne na plutónium. To sa potom použije na ďalšie štiepenie. Výsledkom je, že celý proces sa môže opakovať. Pritom sa vždy spaľuje iba časť jadrového paliva, takže to pripomína cigaretu pri fajčení s tým rozdielom, že zhorené palivo sa znovu premieňa na plutónium, ktoré opäť začne celý proces. Veľkým prínosom je, že použitý prírodný urán sa nemusí obohacovať v špeciálnych továrňach, čo zvýši bezpečnosť a zlacní palivo. Navyše, celý proces v jadrovom reaktore TWR prebiehajúci vo vlne postupuje pomaly, tak že jedna dávka paliva vydrží 50 až 100 rokov a podstatne sa znížia riziká spojené s možnou manipuláciou s jadrovým palivom a so skladovaním jadrového odpadu. Patent získala spoločnosť Searete, ktorú založil popredný americký fyzik John Gilleland. Medzi jeho partnermi je aj zakladateľ Microsoftu Bill Gates a jeho bývalý hlavný technický šéf Nathan Myhrvold. Gilleland by chcel začať s predajom prvých komerčne použiteľných reaktorov TWR okolo roku 2020. Problémom je, že rýchly množivý jadrový reaktor s postupnou vlnou zatiaľ ešte nikto na svete prakticky nevyskúšal. Všetky výpočty a práce robil Gilleland so svojím tímom len pomocou počítačového softvéru.

Biopalivá 

Využitie domácich viacročných rastlín počas produkcie biopalív znižuje emisiu skleníkových plynov, zlepšuje kvalitu vody a podporuje biodiverzitu.

Práca v teréne, ako aj počítačové simulácie pomáhajú vedcom skúmajúcim biopalivá v oblasti Michiganu a Wisconsinu zistiť, ako získať energiu z rastlín. Počítačové simulácie podávajú informácie o kvalite ovzdušia a pôdy v regióne. Vedci taktiež skúmajú druhy rastlín, pestované na domácej pôde, ktoré by sa vedeli najlepšie prispôsobiť tamojším podmienkam. Prvotné výsledky sú súčasťou experimentu, ktorý sa pokúša o ekonomicky a environmentálne udržateľné biopalivá. Ak sa vedcom podarí získať takýto druh biopalív v oblasti Veľkých jazier, budú môcť túto metódu po-užiť na vytvorenie biopalivového priemyslu aj v ostatných regiónoch. Biopalivá vyrábané z úrody jedlej pšenice boli v minulosti terčom kritiky, pretože zvyšovali ceny potravín a neznižovali dostatočne množstvo skleníkových plynov v atmosfére. V súčasnosti chcú vedci použiť pšenicu ako biopalivové zásoby. Nové biopalivá zahŕňajú množstvo rastlinných druhov vrátane domácich prérijných tráv. Ako sa novým druhom palív podarí brániť hromadeniu skleníkových plynov, to závisí od prvotných surovín, spôsobu ich pestovania, metódy transformovania rastlín na využiteľnú energiu a od miesta, kde bude pôsobiť biopalivový priemysel.