Európsky inovačný rebríček

Tento rok je Európskym rokom tvorivosti a inovácie. Možno to považovať za isté gesto poukazujúce na celospoločenskú dôležitosť inovácií. Pri tejto príležitosti stojí za to položiť si otázku - ako na tom vlastne Európska únia a Slovensko sú? Odpoveď poskytuje nová správa iniciatívy PRO INNO Europe.

Správa ponúka pohľad na inovácie v rámci EÚ porovnaním v 29 sledovaných oblastiach, ktoré sú koncentrované v 7 parametroch. Tieto parametre sú ľudské zdroje, financie a podpora, investovanie firiem, podnikateľské aktivity firiem, patentová aktivita, inovátori a ekonomické efekty. Jednotlivé
parametre sa premietli do jedného koncentrovaného čísla - Sumárneho inovačného indexu (SII) - ktorý obsahuje koncentrovanú celkovú informáciu o inováciách v sledovaných krajinách.
Zo vzájomného porovnania SII členov Európskej únie sa dal vytvoriť rebríček inovačnej úspešnosti.
Slovensko v ňom skončilo na 22. mieste. Je to naozaj nelichotivé umiestnenie. Predbehli sme len Poľsko, Litvu, Rumunsko, Lotyšsko a Bulharsko. Stredoeurópsky ekonomický tiger sa tak javí v inom svetle.
Krajiny EÚ-27 možno pritom rozdeliť do štyroch skupín. Prvou skupinou krajín sú Švédsko, Fínsko, Nemecko, Dánsko a Veľká Británia, ktoré sú inovatívni lídri so Sumárnym inovačným indexom
výrazne nad priemerom EÚ a ostatných krajín. Švédsko ho má už dlhodobo najvyšší spomedzi všetkých sledovaných krajín. Do druhej skupiny krajín patria Rakúsko, Írsko, Luxembursko, Belgicko, Francúzsko, Holandsko, ktoré majú nižší index SII ako skupina lídrov, ale vyšší ako priemer EÚ. Tretiu skupinu predstavujú Cyprus, Estónsko, Slovinsko, Česko, Španielsko, Portugalsko, Grécko a Taliansko s indexom SII nižším ako priemer EÚ. Štvrtú skupinu krajín s výrazne zaostávajúcimi inovačnými aktivitami tvoria Malta, Maďarsko, Slovensko, Poľsko, Litva, Rumunsko, Lotyšsko a Bulharsko.
Materiál iniciatívy PRO INNO Europe ponúka aj Globálny inovačný rebríček (Global Innovation Scoreboard - GIS), v ktorom sa hodnotilo 48 štátov. Pre limitované dáta ho v porovnaní so Sumárnym inovačným indexom odlišne spracovali. Teda priame porovnanie umiestnení SII a GIS nie je korektné. Najinovatívnejšie svetové krajiny podľa GIS sú Švédsko, Švajčiarsko, Fínsko, Izrael, Japonsko a USA. Slovensko sa v rebríčku 48 krajín umiestnilo až na 37. mieste, takže sme predbehli len Bulharsko, Maltu, Turecko, Poľsko, Brazíliu, Mexiko, Juhoafrickú republiku, Argentínu, Indiu, Lotyšsko a Rumunsko. Naopak lepší ako Slovensko okrem zrejmých lídrov sú napríklad Rusko, Čína, Chorvátsko, Cyprus, ale aj Maďarsko a Česko.
Na záver aspoň jedna dobrá správa. Aj keď je slovenský inovačný koeficient nižší ako priemer EÚ, rýchlosť jeho rastu je oproti nemu vyššia. Okrem toho naša inovačná schopnosť rastie dokonca rýchlejšie ako inovačných lídrov, teda Švédska, Nemecka alebo Fínska. To dáva pri zohľadnení pomalšieho rastu lídrov nádej, že sme schopní priblížiť sa k vyspelým európskym krajinám. Otázkou preto ostáva len čas konvergencie.

Miroslav Balog