Extrémne prívalové zrážky a povodne
Letné počasie so sebou prináša zvýšené riziko výskytu celého radu extrémnych poveternostných javov, od horúčav až po silné búrky, často sprevádzaných intenzívnym dažďom, víchricami, bleskami alebo dokonca aj krúpami či tornádom. Nie sú to však len letné búrky, ktorých lokálne, ale o to intenzívnejšie zrážky môžu viesť k rozvodneniu miestnych riek, a teda k vzniku lokálnych povodní.
V teplejšej časti roka sa u nás pomerne pravidelne vyskytujú poveternostné situácie cyklonálneho charakteru, v priebehu pár dní vtedy spadne na pomerne veľkom území niekoľkonásobne viac vody na meter štvorcový ako za normálnych okolností za celý mesiac. Vznikajú rozsiahlejšie regionálne povodne, ktoré spolu s lokálnymi prívalovými a búrkovými lejakmi predstavujú zrejme najväčší prírodný hazard spojený s extrémnosťou letných zrážok. S pomerne vysokou istotou už dnes vieme, že prebiehajúca klimatická zmena extrémnosť letných zrážok, a teda aj povodní, ešte viac zosilňuje.
Dážď, ktorý dokáže ničiť
Prívalové zrážky sú v teplejšej časti roka takmer výlučne spojené s rozvojom intenzívnych konvektívnych búrok, s ktorými sa v tomto období stretávame pomerne často aj na našom území. Bývajú hlavnou príčinou vzniku lokálnych prívalových povodní, pre ktoré sa tiež zvykne používať oveľa populárnejší názov „bleskové povodne", ktorý vznikol nie príliš vhodným prekladom anglického výrazu „flash floods". Pre konvektívne búrky sú typické výstupné pohyby teplého a vlhkého vzduchu, ktorý sa následne v dôsledku svojej expanzie spojenej s poklesom tlaku ochladzuje, pričom vlhkosť sa mení na zrážkovú vodu. Takmer všetka vodná para skondenzuje, avšak iba časť z tohto množstva dopadá na zemský povrch vo forme dažďa. V extrémnych prípadoch môže nastať situácia, keď danú lokalitu zasiahne celá séria za sebou postupujúcich búrok. Celkový úhrn zrážok môže vtedy dosiahnuť aj hodnoty vysoko nad 100 mm (100 litrov na m2) za 24 hodín. Potom už závisí najmä od času, v priebehu ktorého takto veľké zrážky na konkrétnom mieste spadli. Čím je tento časový úsek kratší, tým sú následky prívalových zrážok závažnejšie, a rastie tak pravdepodobnosť vzniku prívalových povodní. Jedným z najlepších príkladov takejto povodne na Slovensku bola situácia z 20. júla 1998, kedy horné povodie Malej Svinky v priestore pohoria Bachureň zasiahla mimoriadne intenzívna prietrž mračien. V priebehu necelej hodiny tu spadlo až 100 mm vody, čo vyvolalo prívalovú vlnu 4 m vysokú. Najtragickejšie bola postihnutá obec Jarovnice, kde vodný živel so sebou strhol a usmrtil až 50 ľudí.
Keď prší niekoľko dní
Pre vznik regionálne rozsiahlejších povodní majú veľký význam najmä poveternostné situácie spojené s vývojom a postupom „letných" cyklónov. Tie sa nad strednou Európou vytvárajú v dôsledku prieniku studeného vzduchu vo vyšších vrstvách atmosféry. Štruktúra týchto rozsiahlych, špirálovito zatočených oblačných systémov je veľmi zložitá. Nebezpečné tlakové níže môžu byť v priestore strednej Európy v lete preto, že pri dostatočne vysokej teplote vzduchu býva obsah vodnej pary v atmosfére niekoľkonásobne vyšší ako v zime. V prostredí presýtenom predchádzajúcimi zrážkami to môže nakoniec spôsobiť až povodne veľkého priestorového rozsahu. V niektorých regiónoch môže pri takýchto situáciách napršať za 3 až 5 dní aj viac ako 400 mm zrážok. Príkladom sú povodne v strednej Európe z júla 1997 a augusta 2002. Z predchádzajúcej histórie je známy aj príklad mimoriadnych veľkopriestorových zrážok a povodní na severovýchodnom Slovensku na konci júna v roku 1958. Podobná, ale priestorovo podstatne menej rozsiahla bola povodeň na severnej strane Tatier na konci júla 2008, kedy na niektorých miestach spadlo za dva dni takmer 200 mm vody. V podmienkach Slovenska začínajú mať negatívny vplyv už denné úhrny zrážok, ktoré dosahujú viac ako 50 mm, pričom pomerne často je príčinou povodní celá séria takýchto dní, ktorých počet môže dosiahnuť 2 až 3, prípadne aj viac. Niekedy sa takáto séria môže v krátkom čase aj zopakovať. Takéto zrážky a následné povodne sa na Slovensku vyskytli v októbri 1974.
Extrémy prívalových zrážok
Dosiaľ najvyšší denný úhrn zrážok, ktorý sme kedy na Slovensku zaznamenali, bol výsledkom lokálnej prietrže mračien z 12. júla 1957 v lokalite Salka (severne od Štúrova), kde za 65 minút spadlo neuveriteľných 228,5 mm vody (denný úhrn bol však ešte o 3,4 m vyšší). Táto prietrž postihla u nás pomerne malé územie, v blízkom susedstve mali zrážky oveľa menšiu výdatnosť (napr.: Kamenica n/Hr. 114,3 mm). Dramatické následky mala aj intenzívna búrka z 3. júna 1951 v Trnave, kde v priebehu necelých dvoch hodín napršala celá tretina ročného úhrnu, teda 162,8 mm vody. Pozoruhodné búrky sa vyskytli aj na západnom Slovensku v júli 1999, kedy napríklad v širšom okolí Bratislavy a Pezinka spadlo v priebehu jediného dňa vyše 150 mm vody. Za mimoriadny extrém možno považovať aj situáciu z 29. júna 1958, ktorá viedla ku katastrofálnej povodni v Tatrách. Extrémne zrážky spôsobila pomaly sa pohybujúca, takmer stacionárna tlaková níž premiestňujúca sa na severovýchod, ktorá v kombinácii s horským charakterom územia viedla k tomu, že priebehu dvoch dní (28. a 29. júna) napršalo v Západných a Vysokých Tatrách z intenzívnych lejakov viac ako 200 mm vody (na 36 zrážkomerných staniciach sme zaznamenali denný úhrn vyšší ako 100 mm). Následná povodeň spôsobila mnohomiliónové škody a z hydrologického hľadiska mala svoj význam v tom, že v tatranskej oblasti najvyššie prietoky dosiahli, dokonca aj o niečo prekročili známe hodnoty tzv. storočnej vody.
Narastajúca extrémnosť zrážok
Ak nechceme ignorovať fyzikálne zákony, musíme byť pripravení na to, že proces globálneho otepľovania ďalej povedie k nárastu množstva, ako aj k zmene časovej a priestorovej distribúcie atmosférických zrážok. To sa s veľkou pravdepodobnosťou prejaví najmä pri extrémnych zrážkach. Priamym dôsledkom globálneho otepľovania je, že vyššia teplota vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry zvyšuje schopnosť vzduchu prijať viac vodnej pary. Pri náraste priemernej teploty o 2 až 4 °C do roku 2100 tak veľmi pravdepodobne dôjde k nárastu úhrnov extrémnych zrážok, napríklad pri búrkach, až o 50 %! Náznak tohto vývoja sa už prejavuje v zrážkových a hydrologických pomeroch na severe východného Slovenska, ktoré býva v lete v priebehu prvej dekády 21. storočia takmer pravidelne postihované buď lokálnymi prívalovými, alebo veľkopriestorovými zrážkami s následnými povodňami.
Mgr. Jozef Pecho
RNDr. Pavel Faško, CSc.
Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava
Mgr. Alexander Ač,
Ústav systémovej biológie a ekológie, AV ČR
Prof. RNDr. Milan Lapin, CSc.,
Oddelenie meteorológie a klimatológie,
KAFZM FMFI UK