Favorit na priame vykurovanie

Medzinárodné fórum o biomase je tradičnou aktivitou Energetického centra Bratislava (ECB). Tento rok sa uskutočnil už jeho siedmy ročník. Ako poznamenal riaditeľ ECB Marcel Lauko, z biomasy sa za ten čas stal uznávaný zdroj energie. „Od prezentácií zahraničných projektov sme sa posunuli k uplatňovaniu jednotlivých projektov na Slovensku,“ opísal vývoj obsahovej náplne fóra M. Lauko. Úlohou na nastávajúce obdobie je podľa neho zabezpečiť čo najširšie uplatnenie biomasy v praxi.

Európa mení postoj

Postupne sa menia aj priority Európskej únie v oblasti biomasy. Ako upozornil bývalý europoslanec Peter Baco, ešte pred pár rokmi prevládali názory, že biomasa, predovšetkým však pestovanie energetických rastlín, by mohlo zachrániť poľnohospodárske podniky pri zníženej produkcii potravín. Ukázalo sa však, že to nie je reálne. Biomasa má a naďalej bude mať miesto v energetike, ale nevyrieši problémy pôdohospodárstva ani energetiky.

A čo životné prostredie?

Treba však hľadieť nielen na ekonomickú stránku, ale aj na to, aké má výroba palív z biomasy dosahy na životné prostredie. Z hľadiska produkcie oxidu uhličitého zaťažuje ovzdušie podľa všetkého viac ako výroba z fosílnych surovín. P. Baco v tejto súvislosti upozornil na to, že aj keď je to čudné, neexistujú vedecky podložené analýzy o energetických bilanciách jednotlivých druhov palív.
Hoci biomasa nedokáže nahradiť primárne zdroje energie, bude mať čoraz dôležitejšiu úlohu v energetickej bezpečnosti Slovenska. Potvrdila to aj januárová plynová kríza, keď sa na niekoľko dní zastavili dodávky zemného plynu z Ruska do Európy. Od dovozu primárnych zdrojov závisia aj iné štáty, ale krízou neboli až tak ohrozené ako Slovensko.
Vyššia rôznorodosť energetických zdrojov, vďaka väčšiemu využívaniu vlastných obnoviteľných zdrojov, by mala byť jednou z ciest, ako zvýšiť nezávislosť Slovenska na vonkajších zdrojoch.
Napríklad v Dánsku dosahuje podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe 12, vo Fínsku 21 a v Rakúsku 22 percent. Slovensko by mohlo vďaka lesnému hospodárstvu pokrývať biomasou 15 až 20 percent spotreby.

Čaká sa na nový zákon

Naštartovať využívanie biomasy vo väčšom meradle by mal zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výrobe, v ktorom sa uvažuje o viacerých formách podpory.
Jednak by to mali byť minimálne ceny za elektrinu, ktorá sa bude vyrábať z obnoviteľných zdrojov energie, ako aj ich garancia na obdobie pätnásť rokov. Pätnásťročná garancia sa zároveň bude vzťahovať aj na povinný výkup tejto elektriny.
V návrhu zákona sa taktiež uvažuje o podpore zariadení, ktoré nebudú elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov dodávať do distribučnej siete, ale využijú ju na vlastné účely. Návrh zákona ráta aj s prednostným pripájaním zariadení a podporou výroby bioplynu (biometánu), čiže plynu vznikajúceho fermentáciou z biomasy, ktorý má porovnateľné technické parametre ako zemný plyn.
Tieto zvýhodnenia sa budú týkať zariadení s inštalovaným výkonom do 30 megawattov, prípadne do 50 megawattov, ak pôjde o kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla, pri ktorej presiahne podiel obnoviteľných zdrojov 20 percent. Zariadenia do jedného megawattu budú mať garantovaný odber počas celého obdobia životnosti.
Energetické rastliny
Biomasa v podobe drevných alebo poľnohospodárskych odpadov, ale i špeciálne pestovaných energetických rastlín predstavuje perspektívny zdroj energie. Treba mať však na pamäti, že využívanie rastlinnej výroby na riešenie energetických problémov spoločnosti nesmie ohrozovať výrobu potravín a krmív, regeneráciu pôd a nesmie byť v rozpore s trvalo udržateľným rozvojom využívania poľnohospodárskej krajiny.
Medzi najprebádanejšie energetické rastliny patria tradičné poľnohospodárske plodiny. Tie sa podľa nepotravinárskeho využitia delia na plodiny, z ktorých sa získava cukor, škrob a etanol (zemiaky, cukrová repa, kukurica, topinambur, hrach a cukrová trstina), olej, pohonné látky a vykurovacie oleje (slnečnica, sója a repka), ako aj teplo a elektrina (obilniny, kukurica a olejniny).
Poľnohospodárska pôda sa delí do deviatich skupín kvality, pričom prvé štyri podliehajú osobitnej kontrole a môžu sa na nich pestovať len plodiny na poľnohospodárske využitie. Na výsadbu rýchlorastúcich drevín sú preto vhodné pôdy zaradené do 6. až 9. skupiny kvality. Poľnohospodárska pôda sa môže využívať na pestovanie rýchlorastúcich energetických drevín len dočasne, a to najviac desať rokov.

Spracované podľa časopisu 21. storočie, 1/2009