Genetické tajomstvá civilizácií

Minojci z Kréty a Mykénčania z gréckej pevniny mali korene v egejskej oblasti, v ktorej žili, a v západnej Anatólii. Kanaánci sčasti doteraz žijú tam, kde za starozákonných čias.

Zlomok minojskej fresky z rokov 1600 – 1450 pred n. l. zobrazuje tancujúcu ženu. Kredit Wolfgang Sauber

Predkami minojskej civilizácie na Kréte a v okolí boli miestni skorí farmári. Platí to aj o kultúrnych dedičoch Minojcov, Mykénčanoch z Peloponézu či z pevninského i ostrovného Grécka. Ide o vôbec prvé európske kultúry s písmom. Civilizačne vynikli najmä Minojci. Antické Grécko, pilier našej kultúry, sa zrodilo z tohto základu. DNA odhalila blízku príbuznosť Minojcov s Mykénčanmi, ako aj to, že súčasní Gréci sú ich priami potomkovia. Genetický výskum obyvateľov starovekého prístavného mestského štátu Sidón (teraz Sajdá v južnom Libanone) poodhalil pôvod Kanaáncov, populácie juhovýchodu Stredomoria pred príchodom Hebrejov a Filištíncov. Vznikli zmiešaním miestnych ľudí z mladšej kamennej doby, neolitu, s migrantmi príbuznými obyvateľom Iránu v medenej dobe, chalkolite, medzi neolitom a bronzovou dobou. Kanaánci boli priamymi predkami dnešných Libanoncov.

Mykénčania používali už rozlúštené lineárne písmo B, ktoré predstavovalo skorú formu gréčtiny. Kredit Zde, CC BY-SA 3.0

Archeodetektívi

DNA Minojcov a Mykénčanov skúmali 34 vedci z deviatich krajín na čele s Iosifom Lazaridisom a Davidom Reichom z Harvard Medical School v Bostone, Johannesom Krauseom z Max Planck Institute for the Science of Human History v Jene (Nemecko) a Georgeom Stamatoyannopoulosom z University of Washington. Nové poznatky uverejnili v časopise Nature. Na druhej strane šestnásti vedci z piatich krajín, ktorých viedli Marc Haber a Chris Tyler-Smith z Wellcome Trust Sanger Institute v Hinxtone pri britskom Cambridgei skúmali DNA Kanaáncov. Výsledky uverejnili v časopise American Journal of Human Genetics. Kanaánci sú archeologicky dosť dobre známi, no v písme ich spomínali najmä iné kultúry, osobitne starovekí Egypťania, sami však zanechali málo textov. Ich pôvod a väzba na súčasných ľudí boli nejasné.

Prví gramotní Európania

Minojská civilizácia na Kréte a v okolí existovala v rokoch 2600 až 1100 pred n. l. Prvá v Európe používala písmo, a to hneď dva typy: hieroglyfické a lineárne písmo A. Ani jedno sa doteraz nepodarilo vylúštiť. Nevie sa ani, akým jazykom hovorili, skorá gréčtina to nebola. Minojci však vystupujú v starogréckych legendách, čo naznačuje úzke väzby. Stačí spomenúť tú o Labyrinte a oblude Minotaurovi, ktorú azda inšpiroval zložitý moderne koncipovaný palác v severokrétskom Knóssose. Mykénska civilizácia existovala v rokoch 1700 až 1050 pred n. l. Zrodila sa na gréckej pevnine, expandovala na egejské ostrovy a napokon ovládla aj minojskú Krétu. Mykénčania používali lineárne písmo B. V rokoch 1951 až 1953 ho rozlúštili britskí lingvisti Michael Ventris a John Chadwick. Ide o slabikovo-logografické písmo. Podľa všetkého sa vyvinulo v 14. storočí pred n. l. z lineárneho písma A. Zodpovedalo forme skorej gréčtiny, indoeurópskeho jazyka.

Príbuzenská štafeta?

Minojci používali popri hieroglyfickom aj lineárne písmo A, tu na tabuľke z Kréty datovanej do 15. storočia pred n. l. Obidve sú ešte nerozlúštené. Kredit Zde, CC BY-SA 3.0

Okázalá kultúra Minojcov, ktorá sa naraz objavila zdanlivo izolovane na Kréte, budila dojem, že ju tam priniesli civilizačne pokročilejší migranti. Mykénčania ju prevzali. Chceli sme určiť, či minojskí a mykénski ľudia boli geneticky odlišní či nie. V akom vzťahu boli? Kto boli ich predkovia? A ako s nimi súvisia novovekí Gréci? hovorí Johannes Krause. S kolegami dekódoval DNA vyťaženú z kostí 19 dobových obyvateľov širšej predmetnej oblasti. Išlo o desať Minojcov, štyroch Mykénčanov, jedného obyvateľa pevninského Grécka z neolitu (cca 5400 pred. n. l.), jedného Kréťana po príchode Mykénčanov a troch obyvateľov maloázijskej Anatólie z bronzovej doby. Získané DNA porovnali s DNA takmer tritisíc ľudí zo staroveku i novoveku. Ukázalo sa, že Minojci neprišli zďaleka. Z troch štvrtín boli potomkami miestnych obyvateľov, neolitických farmárov západnej Anatólie a širšej egejskej oblasti, s malou prímesou východnejších etník z Kaukazu a Iránu. Aj keď si zachovali špecifiká, boli úzko príbuzní s Mykénčanmi.

Nielen stepná migrácia

Pôvodne prevládal názor, že východnú DNA priniesli do juhovýchodnej Európy pastierske etniká zo stepí severne od Čierneho a Kaspického mora. Minojčania však v sebe nemali žiadnu genetickú stopu stepných etník. Tá sa však popri východnej v Mykénčanoch našla. DNA Minojčanov ukazuje na dosiaľ neznámu migráciu z Kaukazu a Iránu cez Anatóliu mimo stepí, ako aj na skutočnosť, že hoci stepné etniká prenikli cez Balkán až do pevninského Grécka, na Krétu nie. Grécke genetické vzorky z neolitu až po jeho úplný miestny záver okolo roku 4100 pred n. l. nedokladujú ani jednu z týchto línií pôvodu. To naznačuje, že genetická prímes, ktorú sme odhalili, vznikla v období medzi 4. a 2. tisícročím pred naším letopočtom, vysvetlil David Reich.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 9/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre