Geológ svetového mena

Na tieto dni pripadá 190. výročie narodenia významného slovenského geológa Dionýza Štúra, ktorý sa radí medzi svetových geológov.

Dionýz Štúr sa narodil 2. apríla 1827 v Beckove v učiteľskej rodine Jozefa Štúra. Pokrstený bol ako Dionysus Rudolphus Josephus. S národným buditeľom Ľudovítom Štúrom boli druhostupňoví bratranci.

Mladý Dionýz absolvoval základnú školu u svojho otca vo Vrbovom. Neskôr chodil do evanjelického gymnázia v Modre a evanjelického lýcea v Bratislave. Od roku 1844 študoval na viedenskej polytechnike matematiku, fyziku a chémiu. Ovplyvnený profesorom Viliamom Haidingerom sa začal zaujímať o prírodné vedy. Asi rok pracoval v múzeu Dvorskej komory pre mincovníctvo a baníctvo. Na základe svojej predchádzajúcej vedeckej činnosti získal v roku 1847 štipendium a začal študovať na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1849 založili Ríšsky geologický ústav, kde aj nastúpil v roku 1850. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj on. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na fytopaleontológiu, v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ.

V Ríšskom geologickom ústave mal rýchly postup – v roku 1862 dosiahol funkciu sekčného geológa, v roku 1873 sa stal vedúcim geológom, v roku 1877 sa stal zástupcom riaditeľa ústavu a po ôsmich rokoch v roku 1885 jeho riaditeľom. Túto funkciu zastával až do roku 1892. Zomrel vo Viedni 9. októbra 1893 po dlhšej srdcovej chorobe. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne vo Viedni.

Stále platná terminológia
Svoju prvú vedeckú prácu – o geológii okolia Bratislavy a Modry – uverejnil ešte ako študent v Banskej Štiavnici. Zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou Rakúska, Česka, Moravy a Slovenska. Publikoval približne 270 vedeckých prác. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, a to už pred vydaním Darwinovho diela. Viedol korešpondenciu s viacerými významnými vedcami svojej doby.

Ako prvý rozpoznal geologickú pozíciu karpatských melafýrov (hornina sopečného pôvodu). Do stratigrafie Karpát zaviedol dodnes používané termíny ako karpatský keuper, lunzské či grestenské vrstvy. V bradlovom pásme identifikoval a pomenoval púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, súľovské zlepence a iné. Zaviedol aj terminológiu pre pomenovanie krasových javov, z ktorých mnohé sa používajú dodnes aj vo svete. Bol aj autorom pomenovania pohoria Nízke Tatry. Časť jeho veľkého herbára, ktorý daroval Matici slovenskej, je v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

Pre chudobných slovenských študentov zanechal študijnú základinu 15-tisíc zlatých. Svoju písomnú pozostalosť poručil Národnému múzeu v Martine.

Národovec
Ako zoopaleontológ a fytopaleontológ, ale predovšetkým ako geológ bol odborníkom svetového mena. Určil základnú vzájomnú spätosť Karpát a Álp. Bol zakladateľom modernej stratigrafie Slovenska. Geologické mapovanie robil vo viacerých častiach Slovenska – na Považí, v Ponitrí, vo Vysokých i v Nízkych Tatrách, na hornom Pohroní či v Spišsko-gemerskom rudohorí. Z výskumov na Slovensku vydal tri rozsiahle spisy, ktoré sa stali základom pre poznanie geologického zloženia a stavby veľkej časti Slovenska. Ním zostavené geologické mapy získali v roku 1862 na Svetovej výstave v Londýne zlatú medailu.

Bývalý Ríšsky geologický ústav vo Viedni

Dionýz Štúr mal aj silné národné cítenie. V roku 1861 sa zúčastnil Memorandového zhromaždenia v Turčianskom Svätom Martine, pomáhal pri zakladaní slovenských gymnázií v Revúcej, Turčianskom Svätom Martine a v Kláštore pod Znievom.

V roku 1953 založili v Bratislave ústav, ktorý nesie jeho meno – Geologický ústav Dionýza Štúra (teraz Štátny geologický ústav Dionýza Štúra). Zástupcovia slovenského Geologického ústavu Dionýza Štúra a rakúskeho Spolkového geologického ústavu (Geologische Bundesanstalt) si pri príležitosti 120. výročia smrti tejto významnej osobnosti európskeho formátu pripomenuli 10. októbra 2013 vo Viedni pamiatku Dionýza Štúra. V priestoroch rakúskeho Spolkového geologického ústavu (je nástupníckou organizáciou bývalého Ríšskeho geologického ústavu) slávnostne odhalili pamätnú tabuľu a na mieste posledného odpočinku Dionýza Štúra, na viedenskom cintoríne v Matzleinsdorf, nový pomník.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora

Komentáre