Hospodárska kríza a veda

Rozprávame sa s Ing. Jozefom Habánikom, PhD. štátnym tajomníkom Ministerstva školstva SR

Súčasná turbulentná doba prináša globálnu hospodársku a finančnú krízu, ktorá síce vznikla mimo nášho územia a my sme ju nespôsobili, dnes však zaznamenávame negatívne signály a dosahy na nášho občana i ekonomiku. Ako si môže naša krajina pomôcť?
Signály narastajúcich problémov začínajú v posledných mesiacoch silnieť i v našej ekonomike aj podľa údajov, ktoré uverejnila Národná banka Slovenska. Tento rok sa očakáva prepad produkcie o 2,4 %, čo znamená, že z obdobia konjunktúry prechádzame do recesie. V posledných rokoch sme zažívali vysoký hospodársky prírastok, ktorý v roku 2007 dosiahol historické maximum v podmienkach slovenskej ekonomiky. Americkú finančnú krízu podporila americká centrálna banka, to treba otvorene povedať, tým, že radikálne znížila úrokovú sadzbu zo 6 % na 1 %. Toto úverové zaťaženie sa premietlo do investičnej výstavby a do ekonomiky, ale cez Atlantik sa preniesla kríza nie ako finančná, ale ako kríza hospodárska. V niektorých vyspelých ekonomikách sme mali možnosť sledovať aj vznik finančnej krízy, napríklad vo Švajčiarsku, na Islande, možno čiastočne v Maďarsku, no k nám sa preniesla hlavne ako kríza hospodárska tým, že naši najväčší obchodní partneri utlmujú výrobu a utlmuje sa i spotreba. Celá naša ekonomika, či chceme alebo nechceme, je na tieto javy naviazaná. Preto naši ekonómovia hľadajú odpovede ako ďalej. V podstate môžeme nasledovať vyhlásenie českého prezidenta Václava Klausa, ktorý o kríze povedal, že to je ako s chrípkou - s liekmi trvá 7 dní, bez medicíny jeden týždeň. Jednoducho, malé ekonomiky, ako je naša, musia počkať na globálne oživenie.

Čo môžeme počas čakania robiť?
Môžeme tento čas využiť na prípravu. My sme za posledné roky zaznamenali vysoký prílev zahraničných investícií. Tieto investície treba dnes pretavovať do nového prílevu investícií, zvyšok do sofistikovanejšej produkcie, ktorá bude náročnejšia na zručnosť a kvalifikovanosť pracovnej sily. Postavili sme konkurencieschopnosť na dvoch rovinách. Jednou sú investičné stimuly, daňové úľavy, prázdniny a iná príprava vo vzťahu k zahraničným investorom a druhou rovinou je pracovná sila. Dnes by sme tézu lacnej pracovnej sily mali opustiť. Našou výhodou bude pracovná sila vzdelaná, kvalifikovaná, flexibilná a pružná. Preto by sme sa mali v tomto období zamerať na podporu stimulov v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a inovácie. Využiť jednak legislatívne nástroje, fiškálne nástroje a presvedčiť verejnosť, odbornú i laickú, o nevyhnutnej potrebe týchto krokov. Preto aj Ministerstvo školstva SR ako ústredný orgán podporuje základný výskum, aplikovaný výskum a celú oblasť vzdelávania už od materských škôl až po vysoké školy, celoživotné vzdelávanie, rôzne programy, ktoré v tejto etape pomôžu. Prijali sme už niektoré konkrétne opatrenia, najmä na podporu aplikovaného výskumu.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.