Hrmí! Búrka prichádza
Búrky sú extrémny meteorologický fenomén, ktorý môže pre ľudí a ich činnosť znamenať riziko, keďže ich sprevádza silný vietor a hrozí pri nich nadmerné množstvo zrážok.
Podunajská nížina je významou obilnicou Slovenska. Keďže búrky od nepamäti spôsobovali rozsiahle škody na poľnohospodárskych kultúrach a infraštruktúre, je zaujímavé ich sledovať práve na tomto území. To, že búrku považujeme právom za nebezpečný prírodný extrém, potvrdzuje napríklad situácia
z 30. mája tohto roku, keď veľmi silná búrka prešla ponad okresy Topoľčany, Nitra a Zlaté Moravce a spôsobila značné škody. Iste si pamätáme aj búrku z 20. júla 1998, ktorá sa prehnala cez obce v povodí rieky Svinka a následná okamžitá povodeň pripravila o život 47 ľudí. Súčasná prebiehajúca klimatická zmena poukazuje na to, že počet nebezpečných búrok bude narastať. Je to však všeobecne prijateľná skutočnosť alebo môžu existovať aj odchýlky od tohto tvrdenia? Najprv trochu teórie.
Ako vzniká búrka?
Búrky sa podľa pomienok vzniku delia na dve základné skupiny, skupinu konvektívnych a advektívych búrok. Advektívne búrky, presnejšie frontálne búrky, vznikajú zväčša pri prechode studeného frontu, keď sa relatívne chladnejší vzduch vkliňuje pod teplú vzduchovú masu. Teplý a vlhký vzduch je následne vytlačený do výšky, kde sa postupne kondenzuje a vytvára búrkové mračná. Konvektívne búrky vznikajú vnútri vzduchovej hmoty, čiže nie sú viazané na atmosférické fronty. Rozhodujúcou príčinou pre vznik tejto búrky je vystupovanie horúceho vzduchu ohriateho od povrchu zeme do vyšších vrstiev atmosféry. Tam sa skondenzuje vodná para, vzniknú búrkové oblaky a búrka je na svete. Tento typ búrky tiež nazývame búrka z tepla. Poznáme ju z horúcich letných dní, keď nás neraz uprostred popoludňajšieho leňošenia vyženie z kúpalísk.
Na to, aby vznikla, má veľký vplyv aj reliéf okolitého územia. Ohriaty vzduch potrebuje impulz, aby začal stúpať. Býva ním teplotný rozdiel medzi pohorím a nížinou spôsobený nerovnakým ohrievaním povrchu. Aj nerovnaké ohrievanie povrchu spôsobené rozdielnym charakterom vegetácie (les a obilné pole) môže vyvolať stúpavé pohyby. Ako si ukážeme na nasledujúcom príklade, tieto faktory vyplývajúce v konečnom dôsledku z krajinných pomerov sú určujúce pre dlhodobý trend výskytu búrkových situácií.
Celý článok JAROSLAVA VIDA si môžete prečítať v Quarku.