Hubárčenie s červienkou-plačkulienkou

V detstve som rád hubárčil. Najradšej som chodil do lesných zákutí zbierať rýdziky. Hoci väčšina hubárov hľadá v prírode hríby, ja som akosi doteraz neprišiel týmto hubám na chuť, zato rýdziky mi chutia nadovšetko.

Rád som ich mával upražené na masle alebo zavarené v kyslom náleve, no najchutnejšou delikatesou pre mňa boli jemne posolené upečené voľne na platni pece. Najviac mi chutili u totky, ovdovenej sestry môjho starého otca, ktorá ich porozkladala po rozpálených platniach starej pece. Ako sa piekli, celá izba drevenice nasiakla na dlhý čas nezameniteľnou vôňou týchto skvelých húb. Ešte dlho rozvoniavali periny podmanivou vôňou pečených rýdzikov a spánok v takýchto navoňaných perinách mal svoje špecifické čaro. Čierne kolieska po pečení rýdzikov zdobili platne sporáku niekoľko dní, pokiaľ ich totka nevyčistila.  

Ako chlapec som poznal všetky lúky so skupinkami smriečkov alebo lesné čistinky, na ktorých hojne rástli chutné rýdziky. Nesmierne som sa tešil na jesenné vychádzky do Červených alebo až pod Čierny kameň, kde som ich našiel vždy za plný košík. Počas hubárčenia mi často robila spoločnosť červienka-plačkulienka. Tento neposedný vtáčik ma azda vždy sprevádzal. Ako zvedavému chlapcovi, ktorého srdce bolo od útleho veku do prasknutia naplnené láskou k prírode a všetkým jej ratolestiam, mi nedalo a začal som červienku (Erithacus rubecula) pozorne sledovať. Vŕtalo mi totiž v hlave, prečo sa stáva červienka-plačkulienka pri mojich prechádzkach chodníčkami lesnými zátišiami mojou najvernejšou spolupútničkou. Aké len veľké bolo moje počudovanie, keď som vypátral, že červienka vyhľadávala po mne zanechané červivé rýdziky, odkiaľ si vyberala hmýriacu sa potravu.

Keď som vyskúmal toto správanie mojej vernej veľkookej kamarátky z lesa, spriatelil som sa s ňou ešte viac. Od toho okamihu som sa ako chlapec už viac nehneval, keď som našiel niekde v húštine smriečkov červivý rýdzik. Naopak, potešil som sa mu, lebo som vedel, že ho môžem ponúknuť červienke-plačkulienke, ktorá nikdy červivými rýdzikmi nepohrdla.

A tak to robievam od tých čias – červivé plodnice ponechávam na odčervenie moje vernej sprievodkyni červienke-plačkulienke. Tá sa veru ku mne pripája hneď na okraji hory a potom ma sprevádza po celom lese. Niekedy sa mi zdá, že dôverčivosť tohto malého vtáčika nemá hraníc, keď mi doslova skacká okolo rúk a sliedi po červivých plodniciach rýdzikov. Musím si veru dávať dobrý pozor, aby som toto lesné operené stvoreniatko pri odrezávaní rýdzikov náhodou nechtiac neporezal nožíkom. Aj pre túto neobyčajnú spriaznenosť som si červienku-plačkulienku už v ranom detstve zamiloval.

Teraz chodím na rýdziky do lesných zátiší v okolí mojej rodnej dediny Liptovské Revúce, v ktorých som strávil mnoho nezabudnuteľných chvíľ, viac-menej už len z nostalgie. Čistinky, kde kedysi hojne rástli rýdziky, sú teraz zarastené vysokou burinou. Nečudo, veď oviec a kráv, ktoré v minulosti vypásali trávu, je teraz poskromne, a tak je hľadanie húb vo vysokej tráve veľmi náročné. Voľakedy to bola radosť zbierať oranžové rýdziky, ktoré videl hubár zďaleka. Okolo mladých ihličnanov rástli celé rodinky, takže každému sa pri pohľade na oranžové čarovné kruhy srdiečko od radosti rozbúšilo do najvyššej možnej amplitúdy. 

Pri prechádzkach známymi lokalitami sa mi sprítomňujú pekné zážitky z detstva, ktoré majú aj po rokoch na môj organizmus neobyčajne blahodarný účinok. Tak rád sa nechávam tomuto nadprirodzenému účinku exponovať a pôsobiť jeho liečivé efekty na telo i dušu. Červienky svoje správanie za tie roky-rokúce vôbec nezmenili. Správajú sa rovnako ako počas mojich detských rokov: prehliadajú odrezané rýdziky a pochutnávajú si na červíkoch. Teraz už nechodievam do lesa na huby preto, aby som si ich nazbieral na jedenie, ale aby som aspoň trochu spestril svojej vernej kamarátke červienke-plačkulienke jedálny lístok červíkmi z chutnučkých rýdzikov. Pravda, zopár rýdzikov si z jesenných prechádzok predsa len prinesiem aj domov, aby som si rozvoňal príbytok jedinečnou vôňou na platniach pečených plodníc.

Zakaždým, keď zacítim typickú vôňu na rozpálených platniach, sprítomňujú sa mi jedinečné okamihy z detských potuliek lesnými zátišiami, na ktorých ma sprevádzala červienka-plačkulienka. Tieto neobyčajne príjemné rozpomienky mi potom ešte umocňuje do nekonečných rozmerov pri konzumácii chuť skvostných húb. Keď v jesenný večer zaspávam v perinách nasiaknutých vôňou pečených rýdzikov, premiestňujem sa do detského časopriestoru, keď som sa cítil rovnako blažene v navoňaných perinách v totkinej drevenici.  

Z potravného správania červienky-plačkulienky usudzujem, že červíky z rýdzikov musia byť rovnako lahodné ako samotné plodnice týchto chutných húb. Ktožehovie, možno sú červíky z jedlých húb chutnejšie ako z jedovatých... Žeby som to niekedy v budúcnosti predsa len vyskúšal alebo radšej pre vlastnú bezpečnosť radšej vyskúmal?

Doc. Ing. MIROSLAV SANIGA, CSc.
ÚEL SAV Staré Hory
Perokresba: autor