Pri štúdiu dna morí a oceánov sa používajú malé podmorské plavidlá, pomocou ktorých vedci získavajú vzorky hornín a fotografujú na súši neznáme geologické fenomény. Takouto malou ponorkou používanou na vedecké účely bol aj Alvin, ktorý pomohol objaviť čiernych fajčiarov ešte v roku 1977.

Tím vedcov z kalifornského Sripps Institution of Oceanography objavil a zdokumentoval v oblasti Východo-pacifického chrbta komínovité telesá. Dvíhajú sa až niekoľko desiatok metrov nad dnom oceánu a pre svoj tvar dostali názov čierni fajčiari (black smokers). Následne ich objavili na svahoch stredooceánskych chrbtov prakticky všetkých oceánov v priemernej hĺbke okolo 2 100 metrov. Najsevernejší známi čierni fajčiari tvoria zhluk s názvom Lokiho hrad (Loki’s Castle) a ležia na 73° severnej šírky na Stredoatlantickom chrbte medzi Grónskom a Nórskom. V roku 2008 ich objavili vedci z nórskej Bergenskej univerzity. Zaujímavé na nich je to, že táto oblasť je tektonicky stabilnejšia, a preto sa v nej hydrotermálne prieduchy objavujú zriedkavejšie. Najhlbší čierni fajčiari sa nachádzajú v Kajmanskom sedle, medzi Kajmanskými ostrovmi a Jamajkou v hĺbke 5 000 metrov pod hladinou oceána.

Ako sa fajčí vo vode?

Stredovým otvorom v komínoch prúdi do prostredia morskej vody bez prestania horúca voda s teplotou do 350 °C, lokálne až 400 °C. Je zaujímavé, že táto horúca voda pri svojom prieniku nevrie. Je to preto, lebo tlak nadložného vodného stĺpca je vyšší než tlak vodných pár horúcich roztokov. Vedcov zaujala vysoká koncentrácia rozpustených, najmä rudných prvkov v tejto vode, ale súčasne jej extrémne vysoká kyslosť (pH = okolo 2,5). Horúce vody prúdia do chladných vôd oceánu s teplotou okolo 2 °C. Farbu týchto rudných stĺpov vytvárajú prítomné minerály s obsahom síry.

Celý článok Dušana HOVORKU si môžete prečítať v Quarku.