Ihly v kozmickej kôpke sena

Mliečna cesta nad sústavou ďalekohľadov VLT na Európskom južnom observatóriu v Čile. Pomocný laserový lúč pre adaptívnu optiku mieri na jej stred. Hocaký program SETI má v Mliečnej ceste miliardy možných cieľov. A to je len jedna z miliárd známych galaxií! Kredit ESO/Y. Beletsky

Po signáloch mimozemských civilizácií pátrame už vyše polstoročia. Márne. Máme si preto zúfať? Vonkoncom nie. Sotva sme začali.

Mnohých taká situácia frustruje. Poznanie vesmíru sa neustále rozširuje. Pozorovacími prístrojmi sme prenikli do vzdialeností miliárd svetelných rokov v priestore a rovnaký počet rokov aj v čase, vzhľadom na konečnú rýchlosť šírenia sa svetla. Zaznamenali sme nesmierny počet galaxií a hviezd. Podarilo sa nám objaviť tisíce planét obiehajúcich iné hviezdy. No zatiaľ sme nenašli ani najmenšiu stopu po inom živote vo vesmíre. Tobôž inteligentnom. Tak kde sú (mimozemšťania)? spýtal sa už v roku 1950 fyzik Enrico Fermi (1901 – 1954). Jeho kolega, tiež slávny fyzik a ešte aj vynálezca Leo Szilard (1898 – 1964), narodený v Maďarsku, mu odpovedal: Už sú dávno medzi nami. No sami seba volajú Maďarmi!

Projekty SETI často využívali rádioteleskopy observatória Green Bank v štáte Západná Virgínia (USA), kredit NRAO/AUI/NSF.

Zrejme predčasná otázka

Americký spisovateľ John McPhee (*1931), nositeľ Pulitzerovej ceny a jeden z priekopníkov tvorivej literatúry faktu, v knihe The Curve of Binding Energy (Krivka väzbovej energie, 1974) konštatuje, že na takú odpoveď boli dôvody. Fermiho napríklad v americkom azyle obklopovala celá plejáda priam nadpozemsky talentovaných a bystrých vedcov, všetko maďarského pôvodu. Popri Szilardovi ešte aj Edward Teller (1908 – 2003), teoretický fyzik, ale aj otec vodíkovej bomby, ktorý v tejto súvislosti povedal: Veď my sme Marťania, Eugene Wigner (Wigner Jenő Pál, 1902 – 1995), matematik, teoretický fyzik a inžinier, alebo John von Neumann (Neumann János Lajos, 1903 – 1957), matematik, fyzik, informatik a vlastne jeden z posledných skutočných polyhistorov.

Ďalším nástrojom pre SETI bývala anténna sústava VLA pri meste Socorro v štáte Nové Mexiko (USA), kredit John Fowler, VLA.

Pokračujme vážnejším tónom. Fermiho otázku, známejšiu ako Fermiho paradox, riešilo mnoho objektívne kvalifikovaných myslí. Prehľad aspoň najdôvtipnejších či dôsledkami najhlbších vysvetlení stojí za samostatný článok. Astronómovia Jason Wright, Shubham Kanodia a Emily Lubarová z Pennsylvania State University v University Park (USA) sa však teraz rozhodli dôkladne zanalyzovať, koľko úsilia sa už reálne vyvinulo pri pátraní po mimozemských civilizáciách (používa sa preň skratka SETI, z angl. Search for Extra-Terrestrial Intelligence) na pozadí spomenutého hlavného prúdu moderných poznatkov o vesmíre. Získané výsledky uverejnili v časopise The Astronomical Journal. Robiť z Fermiho paradoxu priveľmi striktné závery je podľa nich predčasné. Jednoducho sme zatiaľ nepátrali dosť. Prejdime si ich hlavné argumenty.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 01/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Zdeněk Urban

Komentáre