Svetová jednotka vo výrobe procesorov Intel predstavuje svoje futuristické projekty väčšinou na podujatí Intel@Research Day v Múzeu počítačovej histórie v kalifornskom Mountain View. Tentoraz si však za premiéru svojho nového futuristického produktu vybral nemecký Braunschweig.

Sila nového procesoru nesúceho názov Single-Chip Cloud Computer (SCC) nie je iba v technickom prevedení. Veď jeho jadrá sa veľmi podobajú klasickým procesorom Pentium. Koncepcia architektúry SCC sa používa už dlho. Nie je ani v ohromujúcich rýchlostiach, ktoré budú 10 až 20 razy vyššie ako majú dnešné najmodernejšie procesory. Najväčšia hodnota je v ideách, vo vytvorení novej cesty ďalšieho vývoja procesorov, ktorá je prevratná. Pripomína organizáciu dátových centier, ktoré vytvárajú oblak (cloud) počítačových zdrojov spojených cez internet.
Dnes už je totiž isté, že rast výkonov procesorov nepôjde s rastom frekvencie jedného jadra, ale cestou spájania viacerých jadier podobným spôsobom ako Google spája viacero počítačových zdrojov prostredníctvom internetu. Svedčí o tom architektúra Intel Core s dvojjadrovými a štvorjadrovými procesormi. Nových 48 jadier však predstavuje predsa len veľký skok, hoci Intel už pred dvoma rokmi prezentoval prvý terascaleový procesor s 80 jadrami pod názvom Polaris. Na rozdiel od neho je však nový procesor SCC plne funkčný a navyše vie pracovať so štandardným softvérom používaným v osobných počítačoch.
Viceprezident Intelu Joseph Schutz priblížil novinárom prítomným na prezentácii základné parametre nového procesora Single-Chip Cloud Computer. Má 48 jednoduchých jadier podobných procesoru Atom s 32-bitovou architektúrou x86. Vyrába sa 45nm technológiou s highk kovovým hradlom na kremíku s veľkosťou 567 mm2. Na porovnanie procesor Core i7 zaberá plochu 263 mm2. Obsahuje 1,3 milióna tranzistorov, čiže na jedno jadro pripadá asi 27 miliónov tranzistorov.
Spoločnosť sa zamerala najmä na optimalizáciu prístupu do pamäte a nižšiu spotrebu elektriny. Experimentálny čip disponuje so 48 plne programovateľnými výpočtovými jadrami spojenými vysokorýchlostnou sieťou. Využívajú sa aj nové metódy napájania, ktoré umožňujú všetkým jadrám fungovať extrémne efektívne. Podstatnou odlišnosťou nového procesora majú byť jeho zlepšené schopnosti programovateľnosti jednotlivých jadier. Softvér bude kontrolovať a upravovať množstvo jadier podieľajúcich sa na úlohe. Zvyšné jadrá budú môcť slúžiť na plnenie vedľajších úloh. Softvér má tiež ovládať spotrebu nielen pretaktovaním, ale aj vypínaním jednotlivých jadier. To umožní výrazne znížiť spotrebu energie. Jej maximálna hodnota má byť 125 W, čo sa rovná spotrebe dnešného štvorjadrového procesora alebo dvoch bežných žiaroviek. Vo fáze nevyťaženosti či pokoja ma má mať spotrebu len 25 W. 
Činnosť nového 48-jadrového procesora je zatiaľ v experimentálnom prevedení, a preto bola aj základná doska oveľa väčšia, než aká sa zmestí do bežných počítačov. To umožňuje nepretržitý rýchly a bezpečný prístup ku všetkým jej častiam. Vedľa nej však nebol bežný osobný počítač, ale server, čo ukazuje na prvotné zameranie nového procesora. Prvým cieľom sú totiž datacentrá pre cloud computing, ktoré by mali byť rýchlejšie, menšie a energeticky efektívnejšie. Dlhodobým cieľom výskumu je však pridanie fantastických škálovateľných možností  pre budúce počítače, ktoré poháňajú úplne nové softvérové aplikácie a rozhrania človek-stroj. Neskôr sa totiž počíta s inštaláciou viacjadrových procesorov aj do osobných počítačov a laptopov. Tým by mali pribudnúť úplne nové futuristické činnosti v reálnom čase, bez použitia klávesníc či diaľkového ovládania. Nové procesory budú natoľko rozumné, že dokážu ľuďom predostrieť ich vízie. Intel dal najavo, že zamýšľa skonštruovať stroje, ktoré budú rozumieť svojmu okoliu podobne ako ľudia. To znamená, že budú vnímať okolie zrakom a sluchom a komunikovať s používateľmi pomocou syntetizovanej reči. Predstavte si, že počítač s viacjadrovým procesorom a kamerou dokáže premietnuť na obrazovku váš obraz spolu s tým, ako by ste vyzerali v tých či oných šatách, ktoré ste našli na internete. Počítač by vám mohol dať aj virtuálne tanečné lekcie, priblížil vízie Timothy Roscoe z Technickej univerzity v Zürichu, ktorý už pracuje na vývoji softvéru pre viacjadrové procesory. 
Zatiaľ čo sa Intelu darí riešiť hardvérové vybavenie nového viacjadrového procesora, problémom zostáva softvérová optimalizácia. Vývojári sa podobne ako pri zavádzaní dvojjadrových procesorov nehrnú do vytvárania nového softvéru, dokonca tvrdia, že 48 jadier je až príliš veľa. Preto Intel vyrobí v tomto roku prvých sto 48-jadrových procesorov, ktoré dá k dispozícií ná- vrhárom z priemyslu i akademickej sféry za účelom vývoja nových softvérových aplikácií a programovacích modelov pre budúce viacjadrové čipy.