Na Sahare vzniká veľkolepý projekt solárnej elektrárne pod názvom Desertec, ktorý by mal podľa predpokladov do roku 2050 pokrývať pätnásť percent európskej spotreby.
Plánovaná sústava solárnych elektrární má byť súčasťou africko-európskej siete výroby a distribúcie elektriny, ktorú budú vyrábať viaceré druhy obnoviteľných zdrojov. Slnečnú a veternú energiu doplní geotermálna a energia vody a biomasy. Keďže ide o obrovský projekt, sily doteraz spojili viaceré priemyselné a finančné spoločnosti: ABB, Abengoa Solar, Cevital, Deutsche Bank, E. ON, HSH Nordbank, MAN Solar Millennium, Munich Re, M+W Zander, RWE, SCHOTT Solar a Siemens, ale zoznam pravdepodobne nie je konečný. Cieľom projektu je zabezpečiť pre Európu, Stredný východ a pre severnú Afriku trvalo udržateľnú energiu.
Desertec má obrovský potenciál. Púštne oblasti na zemi absorbujú za šesť hodín viac energie než ľudstvo spotrebuje za celý rok. Na Sahare svieti slnko približne 4 800 hodín do roka, čo predstavuje obrovské možnosti pre výrobu solárnej energie. Solárne elektrárne s rozlohou 300 x 300 kilometrov by dokázali pokryť celosvetovú potrebu elektriny. Výkon plánovanej sústavy slnečných elektrární by mal pokryť dopyt po elektrickej energii nielen v krajinách severnej Afriky a na Blízkom východe, ale čiastočne aj v Európe. Prvý generátor elektrární by sa mohol spustiť do 10 rokov. Prípravná fáza má trvať tri roky, počas nich sa projekt môže modifikovať – alebo aj zmraziť a odložiť. Myšlienka zapojenia saharského slnka do výroby energie nie je vlastne nová. Prvé zmienky o podobnom projekte sa objavili už pred 1. svetovou vojnou.

Projekt integruje všetky druhy obnoviteľnej energie do produkčného a distribučného systému s trasami pretínajúcimi severnú Afriku, Arabský polostrov, Turecko, južnú, západnú a severnú Európu. Z Veľkej Británie systém smeruje až na Island. Tri zatiaľ pomyselné distribučné trate prelínajú územie Slovenska. Krajiny zapojené do systému doňho aj v rámci svojich možností prispievajú a sú zároveň dodávateľmi i odberateľmi. Island napríklad poskytne geotermálne a vodné zdroje i energiu z vetra. Tú je pripravené dodávať do integrovanej africko-ázijsko-európskej siete aj škandinávske Nórsko. Veterná energia sa má vnášať do systému z atlantického pobrežia Afriky a Európy i z brehov európskych morí. Egypt, Balkán a viaceré európske lokality budú poskytovať energiu z biomasy. V tejto zmesi obnoviteľných zdrojov energie však bude mať najväčší podiel saharské slnko.
Elektrinu vyrobenú v púštnych oblastiach Afriky bude treba dopraviť spotrebiteľom v Európe na vzdialenosť 2 000 kilometrov. Hoci ide o veľkú diaľku, pre vysokonapäťové technológie prenosu jednosmerného prúdu HVDC to nepredstavuje problém. Napríklad v Číne realizoval Siemens projekt HVDC, pomocou ktorého prenáša 5 000 megawattov elektriny z vodných elektrární vo vnútrozemí krajiny do veľkých miest na východnom pobreží vo vzdialenosti 1 400 kilometrov. Po tejto diaľnici elektrickej energie sa do záťažových regiónov dostáva až 95 percent elektriny. Pri použití tradičného striedavého prúdu by sa počas prenosu stratilo približne 400 megawattov, čo je výkon stredne veľkej elektrárne alebo 160 veterných turbín. Nízke straty pri prenose prispejú aj k zníženiu emisií oxidu uhličitého o tri milióny ton ročne.
Desertec je vizionársky projekt, ktorý má výrazne prispieť k trvalo udržateľným dodávkam elektriny v rámci pripravovaného energetického mixu. Disponuje účinnou technológiu, vrátane cenovo dostupných zrkadiel a vysoko vodivých káblov na prenos nad a pod povrchom Stredozemného mora.
Globálny gigant Siemens ponúka široké spektrum environmentálnych technológií, vrátane solárnych tepelných elektrární, fotovoltaických elektrární, veterných turbín a vysoko účinných systémov prenosu energie. Solárne tepelné elektrárne tejto spoločnosti sa používajú na výrobu ekologickej elektrickej energie už viac ako dvadsať rokov a momentálne zažívajú vďaka europolitike obnoviteľných zdrojov prudký rozvoj. Ďalším gigantom v hre je energetický koncern E.ON. Sme stúpencami vízie DESERTEC využívať vo veľkom štýle silu slnka na zásobovanie európskych a afrických krajín elektrickou energiou. Predpokladáme, že veľkú časť púštnej energie využijú producentské krajiny na pokrytie vlastných potrieb elektriny, napríklad na prevádzku odsoľovacích zariadení morskej vody. Nebojíme sa ísť do tohto projektu s plánovaným rozpočtom 400 miliárd eur, povedal Hervé Touati, člen vedenia spoločnosti E.ON Climate and Renewables.
Starý sen európskych mysliteľov, technikov, politikov a ekonómov o využití saharského slnka na tvorbu elektrickej energie pre starý svetadiel sa môže v prvej polovici 21. storočia začať uskutočňovať.