Rozhovor s Mgr. Martinom Hajdúchom PhD., z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre

Výsledky spoločného výskumu slovenských a ukrajinských vedcov týkajúce sa adaptácie rastlín v Černobyľskej oblasti vyvolali celosvetový ohlas. Ide totiž o územie kontaminované rádioaktívnym odpadom po havárii štvrtého bloku tamojšej jadrovej elektrárne pred 24 rokmi. Časopis Wired Science napísal: Štúdiom vplyvu žiarenia na rastliny sa vedci vo svete zaoberajú už desaťročia, ale je to po prvý raz, čo niekto presne zosnímal, čo sa vlastne v rastlinách deje.

Výskum ste robili na dvoch pokusných políčkach. Ako dlho existujú, kde sa nachádzajú, čo na nich pestujete?

V roku 2007 sme v spolupráci s ukrajinským kolegami pod vedením prof. Namika Rašidova založili experimentálne políčko v rádioaktívnej oblasti asi 5 km od Černobyľskej jadrovej elektrárne. Kontrolné políčko máme priamo v meste Černobyľ v dekontaminovanej oblasti. Pestujeme v nich sóju a ľan. Rozdiel medzi nimi asi najlepšie vyjadruje pôdny obsah rádioaktívneho izotopu cézia-137. V kontaminovanej oblasti ho bolo 163-krát viac.

Prečo práve sója a ľan?

Sója sa pestuje na obrovských plochách, je dôležitým zdrojom potravy pre veľké množstvo ľudí, ako aj hodnotným krmivom. Ľan je dôležitá technická plodina na výrobu tkanín z jeho vláken a na lisovanie oleja s unikátnym zložením.

Sú v reakcii na rádioaktivitu medzi nimi rozdiely?

Áno, napríklad sa ukázalo, že ľan je odolnejší voči rádioaktivite ako sója a taktiež ľanové semená absorbujú menej rádioaktivity než sójové. Do semien vo všeobecnosti prechádza z pôdy iba malé množstvo rádioaktivity. Rastlina tak chráni budúce potomstvo.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.