Opýtali sme sa jazykovedcov…...

... na výrazy vedomostná ekonomika, poznatková ekonomika a znalostná ekonomika

V jazykovej praxi sa čoraz častejšie stretáme s výrazmi vedomostná ekonomika, poznatková ekonomika a znalostná ekonomika ako ekvivalentmi anglického termínu knowledge economy. Týmito výrazmi sa pomenúva ekonomika, v ktorej dôležitú úlohu zohráva schopnosť efektívne využívať vedomosti, informácie a najnovšie poznatky. V tejto súvislosti sa neraz vyskytujú aj výrazy vedomostná spoločnosť, poznatková spoločnosť či znalostná spoločnosť ako ekvivalenty anglického termínu knowledge society. Z hľadiska bezporuchovej komunikácie nie je výhodné, ak sa na pomenovanie tej istej skutočnosti používajú tri rozličné výrazy. Pozrime sa, ktoré z uvedených spojení je z jazykovej stránky najvhodnejšie.  
Podľa anglicko-slovenských slovníkov anglický výraz knowledge sa zvyčajne prekladá ako 1. vedomie, povedomie, 2. vedomosti, poznanie, poznatok, poznatky, znalosti, ale v termínoch knowledge economy, knowledge society má výraz knowledge funkciu prívlastku, ktorému v slovenčine zodpovedajú prídavné mená vedomostný, poznatkový, resp. znalostný. O uvedených slovách možno konštatovať, že sú v synonymnom vzťahu, teda majú rovnaký alebo aspoň približne rovnaký význam. Podľa výkladových slovníkov podstatné meno vedomosti má význam „poznatky nadobudnuté štúdiom, skúsenosťou“, podstatné meno poznatky má význam „výsledky získané poznávacou činnosťou“ a podstatné meno znalosti má význam „ovládanie niečoho, vedomosti o niečom získané na základe štúdia a skúseností“. Kým však podstatné mená vedomosti a poznatky sú štylisticky bezpríznakové, neutrálne, podstatné meno znalosti sa napríklad v Krátkom slovníku slovenského jazyka (2003) hodnotí ako štylisticky príznakové, knižné. Také isté hodnotenie sa vzťahuje aj na odvodené prídavné mená vedomostný, poznatkový a znalostný. Príčinu takého hodnotenia treba vidieť v tom, že podstatné mená vedomosti a poznatky majú oporu v štylisticky neutrálnych slovesách vedieť, ktoré má okrem iného význam „mať vedomosť o niečom, byť oboznámený s niečím, mať osvojené ako poznatok, mať zručnosť v niečom“, respektívne poznať s významom „mať na základe skúseností zodpovedajúcu predstavu, vedomosti a niečom“. Podstatné meno znalosti takú oporu nemá (sloveso znať vo význame „vedieť, poznať“ je príznakové a hodnotí sa minimálne ako zastarávajúce). Okrem toho podstatné meno znalosť, resp. znalosti je utvorené od prídavného mena znalý, ktoré sa v súčasných kodifikačných príručkách spisovnej slovenčiny vôbec nezaznačuje.
Na základe naznačeného možno z jazykovej stránky ako najvhodnejšie odporúčať podoby vedomostná ekonomika a vedomostná spoločnosť, ktoré sa môžu uplatňovať aj ako oficiálne termíny. Možno uvažovať aj o podobách poznatková ekonomika a poznatková spoločnosť. Najmenej vhodné sú podoby znalostná ekonomika a znalostná spoločnosť, lebo je v nich príznakové slovo znalostný.

PaedDr. MATEJ POVAŽAJ, CSc.
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV