Ropa pre nás a pre našu civilizáciu predstavuje viac než len akúsi zmes kvapalných uhľovodíkov. V istom zmysle predstavuje metaforu súčasnej civilizácie, keďže intímne prepája svet prírody, globálnej ekonomiky a geopolitiky. Máločo dnes preto dokáže rozpútať také vášne ako diskusie okolo ropy a jej ceny. V pozadí všetkých týchto diskusií je v podstate teória ropného zlomu – teda to, či stojíme pred prahom jej definitívneho vyčerpania a možnej energetickej apokalypsy. 

Teória ropného zlomu (pre mnohých sme práve teraz jeho svedkami) vychádza z predstavy o obmedzenom množstve komerčne dostupnej ropy. To súvisí s kľúčovou otázkou o pôvode ropy a ďalších fosílnych palív, ako sú najmä antracit a zem-ný plyn. Ako sme sa všetci v škole učili, ropa vznikla premenou biologických zvyškov uhynutých organizmov, predovšetkým zosedimentovaných zvyškov planktónu. Vytvárala sa milióny rokov geologického času. Z toho vyplývajú aj jej obmedzené zásoby. S prvými náznakmi tejto organickej teórie prišiel Georg Agricola v 16. storočí, iným prominentným zástancom organickej teórie o pôvode ropy bol v 18. storočí Michail Lomonosov.

Pokračovanie nájdete v januárovom Quarku.

MICHAL KORENKO
Ústav anorganickej chémie SAV
Foto: Slovnaft, a.s.