Jednoslovné pomenovania aktívnej osoby a pasívnej osoby

Pravidelný čitateľ časopisu Quark sa spytoval, ako možno jedným slovom pomenovať aktívnu osobu, ktorá koná, a pasívnu osobu, ktorá čaká, pričom vyslovil aj názor, že pomenovania konateľ čakateľ majú už svoj ustálený význam a že výrazy konajúcičakajúci mu neznejú celkom dobre.
K nastolenému problému možno pristupovať viacerými spôsobmi. Jednak možno použiť už existujúce pomenovania konateľ s dosiaľ ustáleným významom osoba oprávnená samostatne konať v mene organizácie alebo spoločnosti a čakateľ s dosiaľ ustálenými významami kto čaká na niečo, napr. na miesto, funkciu a pod., resp. štátny zamestnanec, ktorý sa pripravuje na výkon funkcie sudcu, v nových významoch s ich presným definovaním, čo by nebol ojedinelý jav v jazyku.
Druhá možnosť je využiť príčastia konajúci čakajúci (subjekt konajúci v záujme väčšiny; personál čakajúci na záverečnú) ako pomenovania osôb, teda ako podstatné meno konajúci s významom kto koná, konajúca osoba a podstatné meno čakajúci s významom kto čaká, čakajúca osoba, čo takisto prichádza do úvahy. V slovenčine máme viacero prípadov prechodu pôvodného príčastia medzi podstatné mená pomenúvajúce osoby. Ako príklad možno uviesť príčastie pracujúci použité napríklad v spojení robotníci pracujúci na stavbe, z ktorého sa prechodom medzi podstatné mená stáva pomenovanie osoby s významom kto pracuje, napríklad každý pracujúci má právo na primeranú odmenu, či príčastie predsedajúci použité napríklad v spojení zápisnicu podpisuje predseda, v jeho neprítomnosti člen predsedajúci zasadnutiu, z ktorého sa prechodom medzi podstatné mená stáva pomenovanie osoby s významom kto predsedá schôdzke, kto vedie poradu a pod., napríklad predsedajúci je oprávnený a povinný viesť rokovanie podľa stanov, alebo príčastie vedúci použité napríklad v spojení náučný chodník vedúci k hradu, z ktorého sa prechodom medzi podstatné mená stáva pomenovanie osoby s významom vedúci pracovník, napríklad vedúci vykonal pohovor s uchádzačom o prácu.
A napokon je tu možnosť využiť slovotvorné možnosti slovenčiny, napríklad vychádzať zo spojení aktívna osoba pasívna osoba a nový termín utvoriť z príslušného prídavného mena aktívny, resp. pasívny niektorou zo slovotvorných prípon, ktorou sa tvoria pomenovania osôb. V danom prípade by bolo možné utvoriť pomenovanie osoby z príslušného prídavného mena pomocou prípony –ik, teda aktívnik, pasívnik. Oporu na takéto tvorenie možno nájsť v slovách neporiadnik (neporiadny človek), škriepnik (škriepny človek), kriminálnik (kriminálny človek), resp. po predchádzajúcej krátkej slabike utvorené príponou -ík, ako sú bezbožník (bezbožný človek), falošník (falošný človek), korupčník (korupčný človek), šikovník (šikovný človek), úskočník (úskočný človek), zištník (zištný človek) atď. Možno sa slová aktívnik pasívnik na prvé počutie budú niekomu javiť ako nezvyčajné, ale je to jedna z možností na utvorenie jednoslovného pomenovania aktívnej osoby, resp. pasívnej osoby. Takýmto spôsobom sa často rozširuje slovná zásoba slovenčiny. Pravda, dôležité je tu rozhodnutie príslušných odborníkov, ktorú z uvedených možností jednoslovného pomenovania využijú, a  presné definovanie vybratých pomenovaní.

PaedDr. Matej Považaj, CSc.

Komentáre