Jedovaté sliny dvojkrídlovcov

Dvojkrídlovce (Diptera) majú spoločný znak – len dve vyvinuté krídla. Na celom svete ich žije približne 122 000 druhov.

Zaujmú typicky veľkou pohyblivosťou – neustále pobehujú po kvetoch a poletujú na slnečných lúkach. Ráno po východe slnka sa odrazu rozospievajú storakým bzukotom rôzne muchy, pestrice, ovady, komáre… je to temer všetko denná háveď, s ktorou sa stretávame takmer všade na svete.

Malé upíry

Komár útočný – larva

Spoločným znakom všetkých druhov radu dvojkrídlovcov, ako už napovedá ich názov, sú len dve vyvinuté krídla. Je to pôvodne ich predný pár, zadný pár sa počas miliónov rokov vývoja premenil na malé kyvadielka, slúžiace ako gyroskop na udržiavanie rovnováhy počas letu. Niektoré dvojkrídlovce potrebujú na vývoj svojich vajíčok krv teplokrvných živočíchov vrátane človeka, a preto im hovoríme aj hematofágny hmyz (z gréckeho haima – krv a fagein – jesť). Našťastie, je ich menšia časť a z nich štípu vždy len samičky. Samce sú milovníci nektáru kvetov a nemajú ani bodavé ústne orgány, ale tzv. lízavo cicavé. Dvojkrídlovce sa vyvíjajú úplnou, teda dokonalou premenou. Prebieha pri nich vývinový stupeň vajíčko, larva, kukla a imágo (dospelý jedinec).

Komáre

Jedným z podradov v zoologickom systéme dvojkrídlovcov sú komáre (Nematocera), ktoré majú vo všetkých čeľadiach dlhé mnohočlánkové tykadlá. Predovšetkým čeľaď komárovitých (Culicidae) je nepríjemný hmyz. Patrí sem napríklad komár útočný (Aedes vexans). Každý jedinec sa podľa pachu tela človeka – detekcie organických a anorganických látok, ako je oxid uhličitý (CO2) – rozhoduje o tom, či je to dobrý hostiteľ.

Komár piskľavý (Culex pipiens)

Podľa vydychovaním a potením vylúčeného CO2 komár zisťuje, kde sa jeho obeť nachádza. Najprv ju upozorní ticho znejúcim piskľavým tónom, že jej ide uštedriť pálčivú dávku jedu. Sadne si na kožu a prednými nohami prehmatá, kde je koža najjemnejšia alebo krv najteplejšia a nemilosrdne pichne. Sosák komára má hrúbku približne len 0,05 mm, no je zložený z viacerých častí pripomínajúcich ihly. Dve z nich pomáhajú kožu prepichnúť a dve ju pridržiavajú, aby komár mohol pomocou ďalšej cicať krv. Iba samica sa živí krvou, samec napríklad komára piskľavého (Culex pipiens) rastlinnými šťavami. Sosák samcov je slabší a nie je schopný prepichnúť kožu. Komáre nemajú vlastné jedové žľazy. Jedy – toxíny sú obsiahnuté v slinných žľazách a pri bodnutí vyvolávajú silnú bolesť, opuchy, ekzémy a niekedy aj vysoké teploty. Pri vbodnutí do tela obete spolu so slinami pridávajú aj antikoagulačnú látku, ktorá bráni zrážaniu krvi. V dôsledku toho sa na rane nevytvára zrazenina – chrasta, postihnuté miesto opuchne a bolí. Bez tejto látky by sa dalo očakávať, že krv zhustne a upchá sosák.

Zmyslové orgány

Ak si niekto myslí, že komár píska ústami, tak je na omyle. Pískajú jeho krídla, ktoré za letu vyvinú vysoký kmitočet. Je to zároveň reč, pomocou ktorej sa dorozumievajú. Ak komár zacíti korisť, vyvinie vysokú rýchlosť krídel a upozorní tak aj ostatných. Čím je komárov viac, tým silnejší zvuk vydávajú a môžu tak prilákať samičky z väčšej vzdialenosti.

Najprv obeť upozorní ticho znejúcim piskľavým tónom, že jej ide uštedriť pálčivú dávku jedu. Sadne si na kožu a prednými nohami prehmatá, kde je koža najjemnejšia alebo krv najteplejšia a nemilosrdne pichne.

Zvukový signál vydáva aj samica pri párení. Takisto vzniká vírením krídel, pričom samec má naladený sluchový orgán na tento vysokofrekvenčný zvuk a vie rozlíšiť rôzne intonácie. Akustický signál má prednosť pred chemickým, je rýchlejší a presnejší, vie rozlíšiť typické druhové správy a ich účel. Komáre majú na hlave aj ďalšie zmyslové orgány na zachytávanie informácií z prostredia. Dôležité sú oči, ale hlavne viacčlánkové tykadlá, ktoré predstavujú akési antény na rozlišovanie pachov samíc. Tieto uši sú nápadne husto ochlpené, čím zachytia viac podnetov.

Energia z krvi

Muška škvrnitá (Simulium maculatum) – kukla

Už v priebehu svadobných hier majú v sebe samice neoplodnené vajíčka. Na ich rast potrebujú okrem energie vo forme cukrov aj koncentrované živiny v krvi, ktorými sú bielkoviny a tuky. Pri znášaní vajíčok sa samica hojdá nad vodou a púšťa ich do vody. Larvy sa liahnu o jeden až tri týždne, podľa okolitej teploty. Majú hlavu s ústnym otvorom s kefkami, ktoré chytajú riasy, baktérie a ďalšie mikroorganizmy slúžiace ako potrava. Tieto kefky pri ústnom otvore a aj na celom tele jej pomáhajú pohybovať sa, keďže nemá nohy. Larva musí pravidelne plávať k povrchu, aby sa cez rúročku na konci tela nadýchala. Z kukly sa o niekoľko dní vyliahne imágo – pohlavne dospelý komár.

Nenápadné mušky

Na rozdiel od iných dvojkrídlovcov je veľmi nepríjemná čeľaď muškovitých (Simuliidae), pretože prilietajú úplne nehlučne a svoju obeť nijako neupozorňujú. Bodnutie veľmi malou muškou škvrnitou (Simulium maculatum), ktorá má veľkosť len cca 3 milimetre, je naozaj bolestivé. Ak ich priletí väčšie množstvo, obeť bude celá opuchnutá s citeľnou bolesťou. Podobne ako pri komárovitých sa samec živí nektárom a samica krvou. Pri fotografovaní som mal veľké šťastie, keď som v potoku objavil kuklu mušky škvrnitej. Bola vo vode na kameni a pridržiavala sa malými háčikmi. Dokážu sa udržať aj v najprudšie tečúcej vode. Pri liahnutí si kukla vytvorila veľkú bublinu vzduchu a keď sa dospelá muška vyliahla, vyletela von na breh, kde sa usušila a odletela.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 9/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Text a foto Ivan Kňaze

 

Komentáre