Jozef Karol Hell

Banský technik a vynálezca

Pred 230 rokmi zomrel významný konštruktér banských čerpacích strojov, vynálezca a hlavný strojný majster štiavnických baní, jeden zo zakladateľov tradície štiavnického baníctva Jozef Karol Hell.

Technik a vynálezca Jozef Karol Hell sa narodil 15. mája 1713 v Banskej Štiavnici, v časti Vindšachta (teraz Štiavnické Bane). V zápise matričnej knihy rímskokatolíckeho farského úradu v Banskej Štiavnici deň po narodení je zapísaný ako Iosephus Carolus Höell ex Windshacht, Parentes Dnus Cornelius Juliana Victoria. Jeho mladší brat Maximilián (1720 – 1792) sa preslávil ako astronóm, matematik a fyzik.
Keď Jozef Karol vychodil základnú školu, pomáhal otcovi pri stavbe a údržbe čerpacích a dopravných banských strojov. V roku 1737 začal študovať mechaniku a hydrauliku na banskej škole u profesora Samuela Mikovíniho (1686 – 1750) a od roku 1738 pôsobil ako pomocník svojho otca Mateja Kornela Hella. Zomrel v rodnej Banskej Štiavnici 11. marca 1789, teda pred 230 rokmi.

Záchranca baníctva
V polovici 18. storočia bola kvôli úpadku ťažby väčšina slovenských rudných baní zatopená vodou. Keďže vtedajší primitívny spôsob čerpania vody z baní na ich odvodnenie nestačil, navyše vyžadoval veľa ľudí a koní na pohon gápľov, pozvali v roku 1721 do Novej Bane anglického konštruktéra Isaaca Pottera, ktorý tam i v Banskej Štiavnici síce postavil niekoľko atmosférických ohňových strojov na čerpanie vody, ale nádeje sa nenaplnili. Čo však nedokázali anglické stroje, dokázali čerpacie stroje Jozefa Karola Hella. Na odvodňovanie baní skonštruoval až 18 rozličných strojov, ktoré mali veľmi hospodárnu prevádzku, a tak sa postupne rozšírili nielen v celej Európe, ale aj za veľkou mlákou.
Už ako 23-ročný, v roku 1736, predložil návrh svojho prvého vynálezu – vahadlového čerpacieho stroja. Tieto stroje boli mimoriadne dokonalé – mali životnosť viac ako 60 rokov. V roku 1738 skonštruoval drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu odčerpal takmer 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Tieto dômyselné čerpacie stroje, dovtedy vo svete neznáme, spoľahlivo pracovali štyri roky v banskoštiavnickej bani Sieglisberg a odčerpávali banské vody až z hĺbky 162 metrov.

Stlačený vzduch
V roku 1744 predložil návrh na postavenie vodostĺpcového čerpacieho stroja. Na šachte Amália zrealizoval v roku 1753 stavbu svojho ďalšieho vynálezu, vzdušného čerpacieho stroja, a v roku 1758 postavil na šachte Königsegg ohňový (parný) čerpací stroj vlastnej konštrukcie. Ďalekosiahly prínos jeho priekopníckeho diela spočíva najmä v tom, že po prvý raz použil na pohon nový prvok – stlačený vzduch.
V roku 1770 bolo v prevádzke už osem Hellových strojov, ktorými sa zapísal do dejín svetovej techniky.
Myšlienka Hellových strojov ožila v 19. storočí v americkej Arizone, kde spodné vody zatopili dve veľké bane. Nasadili tam Hellove čerpadlá (hoci nik ich nespájal s menom J. K. Hella), ktoré za pol roka bane vysušili. V Pennsylvánii ich zase s úspechom použili na čerpanie ropy z veľkej hĺbky. Ich princíp sa používa aj v súčasnosti na ropných poliach, kde sa však už nepracuje so stlačeným vzduchom, ale so stlačeným zemným plynom.

Na čele sveta
Jozef Karol Hell skonštruoval aj zariadenie na čistenie vzduchu v baniach a na vháňanie čerstvého vzduchu do podzemných hĺbok. Staval aj protipožiarne striekačky, stupy vlastnej konštrukcie a iné stroje, a to aj v iných banských revíroch monarchie.
Tieto revolučné zmeny výrazne zlepšili pracovné aj sociálne pomery baníkov a prejavili sa aj vo výnosoch baní. Ako vrchný strojmajster spolu s profesorom Samuelom Mikovínim dovŕšili mechanizáciu banských pohonov a prenikavo sa zaslúžili o rozvoj štiavnického baníctva.
V strojoch Jozefa Karola Hella vyvrcholila banská technika tých čias, ktorá postavila slovenské baníctvo na čelo svetového technického rozvoja. Vysoká úroveň banskej techniky výrazne ovplyvnila založenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora
Ilustrácie sú z diela Úvod do baníctva

Komentáre