Kam až oko dovidí

Svetlo nás obklopuje po celý život. Optika je časť fyziky, v ktorej sa skúmajú a opisujú svetelné javy. Otestujte sa, ako dobre poznáte vývoj vedomostí o tomto vednom odbore, jeho zákony, ale aj zaujímavosti. Správne odpovede si môžete overiť v tlačenej verzii časopisu Quark na strane 54.

Foto Pixabay

1. Optika sa začala pôvodne vyvíjať ako náuka o videní. V antickom grécku ako prvý sformuloval jednu z teórií videnia – zákon priamočiareho šírenia sa svetla a na jeho základe i zákon odrazu svetla od zrkadiel

2. V dejinách optiky zohral významnú úlohu francúzsky matematik Pierre de Fermat (1601 – 1665). hoci bol povolaním právnik a vedu bral len ako koníčka, zaslúžil sa o viacero významných objavov. Okrem iného sformuloval aj základný princíp geometrickej optiky. Fermatov princíp hovorí, že svetelný lúč sa pri prechode z bodu a do bodu B pohybuje po takej dráhe, aby sa čas potrebný na prechod

3. Na základe priamočiareho šírenia sa svetla funguje prístroj camera obscura – svetlotesná komora s malým otvorom, ktorý na protiľahlej stene vykreslí za vhodných podmienok obrátený obraz vonkajšieho prostredia. V 5. storočí pred n. l. opísal čínsky filozof Mo ti princíp javu, pri ktorom svetlo prechádza malým otvorom do tmavej miestnosti a vytvorí obrátený obraz predmetu pred otvorom. Samotný princíp camery obscury ako prvý opísal

4. O to, že z camery obscury vznikol skutoč- ný fotografický prístroj, sa zostrojením achromatického dvojitého objektívu pričinil

5. Hoci základy vlnovej teórie svetla položil holandský fyzik, matematik a astronóm Christiaan huygens (1629 – 1695), veľkou mierou o úplné víťazstvo vlnovej teórie sa zaslúžil francúzsky fyzik augustin jean fresnel (1788 – 1827). No až uverejnením teórie elektromagnetického vlnenia a napísaním vlnovej rovnice svetla priniesol definitívny dôkaz o vlnovej podstate svetla

6. Nobelovu cenu za fyziku, konkrétne za vysvetlenie fotoelektrického javu a rozpracovanie fotónovej kvantovej teórie svetla získal

7. Ľudské oko je optický prístroj. jeho hlavnou súčasťou je spojná optická sústava, ktorá na sietnici utvára skutočné, zmenšené a prevrátené obrazy predmetov. V sietnici oka sú fotoreceptory, ktoré prijímaním svetelných a farebných podnetov umožňujú videnie. jedny z receptorov majú vysokú citlivosť na svetlo, no nerozoznávajú farby. Sú to

8. Makula čiže žltá škvrna je miesto na očnej sietnici, kde je najväčšia hustota čapíkov, a teda aj najostrejšie videnie. Nachádza sa na osi oka a je to miesto, ktorým my ľudia zaostrujeme. Na 1 mm² tam pripadá asi 150- -tisíc čapíkov, čo zodpovedá rozlíšeniu asi

9. Pri správnych podmienkach a osvetlení dokáže ľudské oko vidieť svetlo sviečky na vzdialenosť až

R

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 03/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre