Kamenný obraz Slovenska

Nevšedné kamenné výtvory Slovenska sú dielom veľmi dlhej histórie, v ktorej sa mnohokrát vystriedali obdobia morského a suchozemského vývoja, vrásnenia, magmatizmu i vulkanizmu, ale aj zvetrávania, erózno-denudačných procesov a zarovnávania zemského povrchu.

Hričovskú skalnú ihlu tvorí vápenec, ktorý bol pred asi 65 miliónmi rokov súčasťou koralového útesu

Slovensko je vzhľadom na pomerne malú rozlohu (necelých 50 000 km2) krajinou s prekvapujúcim množstvom unikátnych prírodných výtvorov. Vďačí za to pestrej horninovej skladbe, ktorá je výsledkom zložitého geologického a paleogeografického vývoja od najstarších období až po súčasnosť. V období, v ktorom sa formovali tieto nevšedné útvary, sa zásadným spôsobom menila aj klíma. Raz tu boli trópy či subtrópy, inokedy púšť alebo ľadová krajina. O tom všetkom rozprávajú kamene, či už v podobe minerálov a hornín alebo zaujímavých a často nevšedných kamenných výtvorov.

Čo rozprávajú kamene

Kameň dodáva krajine špecifický ráz a je aj poučnou knihou o histórii Zeme a jej najvrchnejšej časti – zemskej kôre. Nevšedné kamenné výtvory Slovenska opísané v tomto príspevku sú ovplyvnené geologickou štruktúrou, teda usporiadaním a charakterom hornín. V geomorfológii sa takéto formy georeliéfu nazývajú pasívne morfoštruktúry (sú to napríklad príkrovová troska, bradlo, štruktúrny skalný hríb či štruktúrna skalná ihla) a na ich vzniku sa podieľa pasívna tektonika. Formujú sa na geologických štruktúrach, ktoré už stratili svoju mobilitu. Takáto štruktúra už nemá konštruktívnu úlohu v krajine, iba reguluje kvalitu a intenzitu deštrukčnej činnosti rôznych vonkajších geomorfologických procesov.

Bátovský balvan vznikol v starších štvrtohorách zrútením sa veľkého bloku vulkanoklastickej horniny, ktorá sa uvoľnila pri mrazovom zvetrávaní

Autori: voda a zvetrávanie

Tvrdé kamene, ako sú niektoré druhy žúl, vápence, kremence, andezity, bazalty či ryolity, lepšie odolávajú zvetrávaniu a vonkajším geomorfologickým procesom. Aj preto tvoria vyvýšeniny a rieky v nich vytvárajú pomerne úzke doliny. Voda viac rozrušuje povrch kameňov rozpustných vo vode a vďaka puklinám aj priepustných (napr. vápence). Puklinami preniká pod zemský povrch a realizuje tu svoju rušivú aj tvorivú činnosť. Naopak tam, kde sa vyskytujú menej odolné horniny, napr. ílovce, ílovité a slienité bridlice, sopečné tufy, ako aj tektonicky viac porušené horniny, sa sformovali širšie doliny, sedlá, kotlinky a iné zníženiny.

Skalné ihly

Na mnohých miestach Slovenska je veľa osamotených a od okolia izolovaných kamenných výtvorov. Patria medzi ne aj geologickou štruktúrou podmienené skalné ihly. Štruktúrne skalné ihly sú relatívne vysoké, pomerne úzke skalné veže so zašpicateným vrcholom. Vznikajú postupnou deštrukciou rozsiahlejších skalnatých útvarov v dôsledku ich gravitačného rozvoľnenia, mechanického zvetrávania a odnosu horninového materiálu. Skalné ihly bývajú často lokalizované vo vrcholových partiách mnohých tektonicky zdvihnutých a rozlámaných horských masívov, rozšírené sú aj na rôzne strmých svahoch. Zvláštnym prípadom sú lávové ihly, ktoré vznikali pri sopečnej činnosti stuhnutím kyslej viskóznej lávy a jej transformáciou, napr. Szaboova skala pri Hliníku nad Hronom.

Útvary hodné obdivu

Jánošíkova päsť predstavuje zaujímavú formu georeliéfu, ktorú sformovalo eróznou činnosťou bočné rameno Váhu.

Na svahu Ostrého vrchu neďaleko Hričovského Podhradia na Považí sa týči hričovská skalná ihla. Asi 15 m vysoký štíhly skalný útvar predstavuje denudačný zvyšok pôvodne väčšieho vápencového brala, ktoré sa vplyvom mrazového zvetrávania v pleistocéne postupne rozpadlo a neskôr sa pod jeho likvidáciu podpísala aj ťažba kameňa. Je to naša jediná ihla suškom, ktoré tvorí malé skalné okno v dolnej časti kamenného výtvoru. Ukrýva v sebe fosílne organizmy – koraly, ulitníky, lastúrniky, machovky a červené vápnité riasy – litotamnie. Útvar nazývaný ostrá skala (tiež Čertova skala) je vysoký asi 10 metrov a je to tiež štruktúrna skalná ihla. Nachádza sa západne od obce Hajtovka v Ľubovnianskej vrchovine. Ide o izolovaný blok jurských vápencov, ktoré patria bradlovému pásmu a ktorý vznikol eróznou činnosťou rieky Poprad. Nachádza sa na jeho nive a predstavuje v podstate obtočník. Medzi skalné ihly podmienené geologickou štruktúrou nesporne patrí Poluvsianska skalná ihla. Ojedinelá geomorfologická forma vznikla oddelením od dolomitového masívu intenzívnou tektonickou a erózno-denudačnou činnosťou. Mohutná skalná veža Krkavá skala pod vrchom Sidorovo pri Ružomberku je tiež kamenná ihla. Vznikla gravitačným rozpadom a zvetrávaním dolomitov. S výškou 22 m patrí medzi najvyššie skalné ihly na Slovensku.

Stratený budzogáň je vysoký takmer 14 metrov.

Skalné päste

Okrem osamotených skalných veží, špicatých ihiel či skalných miest môžeme na Slovensku nájsť aj kamenné formy, ktoré pripomínajú päste. Jednou z najznámejších a najdostupnejších skalných pästí je výrazný morfologický útvar pod vrchom Mních neďaleko Liskovej pri Ružomberku. Jánošíkova päsť je kamenný výtvor tvaru zaťatej päste, ktorá sa najviac dávala do súvisu s Jánošíkom a symbolizuje boj proti panskému utláčaniu. Rieka Váh sa tu predierala cez vápencovo-dolomitické komplexy stredného triasu a vypreparovala z nich kamenný útvar, ktorý má dnes výšku šesť metrov. Medzi kamenné výtvory neobvyklého tvaru patrí aj Stratený budzogáň. Nachádza sa v Súľovských skalách, neďaleko obce Zbyňov a budujú ho súľovské zlepence tvorené okruhliakmi vápenca.

Skalné ostrovy

Mnohé slovenské rieky nám na svojich nivách zanechali veľa kamenných ostrovov a ostrovčekov, ktoré majú charakter obtočníkov. Sú to zvyšky väčších skalných masívov, ktoré sa riekam postavili do cesty pri ich zarezávaní sa do okolitých svahov a dna. Okrem už spomínanej Ostrej skaly patrí medzi ne skalný útvar nazývaný Mašiansky balvan. Nachádza sa na nive Váhu neďaleko Kráľovej Lehoty. Názov dostal podľa Maše, vysokej pece, ktorú tu postavili v roku 1792. Mašiansky balvan je prírodná pamiatka s výškou šesť a šírkou 12 metrov. Tvoria ho vápence, na vrchole sú ešte vážske štrky.

Prochotský skalný hríb v pohorí Vtáčnik

Je to zvyšok štrkovej akumulácie eróznej riečnej terasy, ktorý Váh obtiekol. Na severnom okraji mesta Liptovský Hrádok smerom na Dovalovo sa blízko koryta rieky Belá nachádza na skalnom útvare hrad Liptovský Hrádok. Postavili ho na obtočníku Belej, ktorý je z druhohorných dolomitov a dolomitických vápencov. Medzi Martinom a Vrútkami na lúke neďaleko koryta Váhu možno vidieť zvláštnu formu georeliéfu lichobežníkového tvaru. Nevysoký kopec Hrádok ľudia v minulosti považovali za hrob hunského vojvodcu Atilu, ktorý žil v rokoch 434 – 453. Práve podľa neho dostal kopec meno Atilov hrob. Tvoria ho štrky a piesky podobné horninám na viacerých miestach v okolí. Sú to staré náplavy Váhu. Počas ľadových dôb, keď mal menej vody, zbavoval sa štrkov a pieskov a usadzoval ich pozdĺž koryta. V medziľadových dobách, keď sa oteplilo a roztápajúce sa ľadovce z okolitých pohorí dodávali riekam vodu, premiestňoval svoje koryto a rozplavoval staršie usadeniny. Niektoré sa mu celkom nepodarilo zničiť, obtiekol ich a vytvoril obtočník Atilov hrob. Bátovský balvanv Hrochotskej doline pod Poľanou je osamotený, mohutný 14 metrov vysoký a osem metrov široký kamenný blok. Nachádza sa na riečnej nive potoka Hučava. Tvoria ho stmelené sopečné bomby, lapily a sopečný popol.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 8/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

RNDr. Mária Bizubová,
Katedra fyzickej geografie a geoekológie,
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave Foto autorka

Komentáre