Koraly na ústupe

Koralové útesy sú v ohrození nielen pre globálne otepľovanie, ale aj pre prítomnosť potkanov na priľahlých ostrovoch.

Globálne otepľovanie predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre existenciu koralových útesov. Neustále stúpajúca hladina oceánov negatívne ovplyvňuje závislosť koralov od striedania prílivu a odlivu. Navyše, zvyšovanie teploty a kyslosti oceánov spôsobuje blednutie a umieranie koralov.

Kto je zodpovedný?

Za všetkým stojí činnosť človeka – globálne otepľovanie sa začalo naplno prejavovať až v posledných 30 – 40 rokoch. Do zoznamu mechanizmov, ktorými človek ohrozuje existenciu koralových útesov, sa tento rok zaradilo aj zamorenie priľahlých ostrovov potkanmi, ktoré ľudia v minulosti priviezli na lodiach. Výskumná skupina vedená Nicolasom Grahamom z Lancaster University vo Veľkej Británii skúmala ekosystém Čagoských ostrovov v Indickom oceáne, nachádzajúcich sa približne 500 kilometrov južne od Maldív. Z celkovo 55 ostrovov v tomto systéme na 18 nežijú žiadne potkany. Vedci sa sústredili na šesť ostrovov, na ktorých sa potkany extrémne rozšírili. Zamerali sa na meranie živín v okolí útesov, na mapovanie populácie vtákov, rýb a na stav priľahlých koralových útesov. Tieto údaje porovnali s výsledkami na šiestich ostrovoch bez potkanov. Ako pre Quark vysvetlil dr. Graham, tieto ostrovy navštevujem už vyše desať rokov. Za ten čas som si všimol, že niektoré z nich sú plné života, obloha je plná vtákov, rastú na nich rôzne rastliny a oceán je plný veľkých rýb. Stačí však, ak prejdete na vedľajší ostrov, ktorý je rovnako veľký – iba kilometer od ostrova plného života môžete nájsť tichý ostrov takmer bez známok života.

Narušenie rovnováhy

Dôvodom je práve prítomnosť potkanov, ktoré sa živia rovnakou potravou ako morské vtáky. Potkany dokonca napádajú hniezdiace jedince a žerú ich vajcia či mladé. Tieto hlodavce z čeľade myšovitých sa podľa Grahama dostali na ostrovy ešte koncom 17. a začiatkom 18. storočia. Chýbajúce morské vtáky si možno všimnúť už počas príchodu na ostrovy zamorené potkanmi – nachádza sa na nich totiž až 760-krát menej vtákov. Týmto ostrovom chýbajú vône, sú tiché a na oblohe takmer nič nelieta. Pri bližšom pohľade do vody si možno všimnúť o 50 % menej rýb, ktoré sú navyše menšie než v iných oblastiach. Koralové útesy sú v horšom stave, pretože s nimi súperia riasy, ktoré nemá kto skonzumovať – pre chýbajúcu biomasu rýb. Dôvodom týchto drastických zmien v ekosystéme sú chýbajúce živiny pochádzajúce z vtáčieho trusu. Grahamov tím mapoval výskyt dusíka pomocou sledovania jeho izotopov vo vzorkách zeminy, piesku a vody. Morské vtáky prepájajú tri rôzne ekosystémy. Kŕmia sa desiatky až stovky kilometrov od ostrova, kde hniezdia. Ryby, ktoré skonzumujú, sa nachádzajú pomerne vysoko v rámci potravového reťazca a živia sa zooplanktónom, ten zase fytoplanktónom. Celá táto zmes živín sa vďaka vtákom dostáva späť na ostrovy, odkiaľ sa postupne uvoľňuje vďaka zrážkam a vlnobitiu späť do vody, priblížil Graham.

Prečo deratizovať

Ostrovy zamorené potkanmi mali vo vzorkách 250-krát menej dusíka. Predošlý výskum ukázal, že obsah dusíka v pôde má obrovský vplyv na biomasu rastlín. Náš výskum ukázal, že existuje aj priamy dopad na celý ekosystém vrátane populácie a veľkosti rýb, rias a koralov, dodal Graham. Približne 90 percent ostrovov po celom svete je zamorených invazívnymi druhmi živočíchov, ako sú potkany, líšky alebo mačky. Tie majú negatívny vplyv na populáciu vtáctva a na ne prepojené ekosystémy. Celosvetovo sa už deratizovalo približne 580 ostrovov. Autori predpokladajú, že deratizácia všetkých zamorených Čagoských ostrovov by stála približne dva až tri milióny dolárov. Naše výsledky predstavujú výborný dôvod, prečo by sme sa mali snažiť o deratizáciu týchto ostrovov, najmä ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že koralové útesy v ich blízkosti sú vo veľkom ohrození. Deratizácia by jednoznačne mala byť prioritou, uzavrel Graham.

Martina Ribar-Hestericová
Lonza Group, Bazilej
Foto Pixabay

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 01/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre