Krajina slovenského mora

Chorvátsko patrí medzi najnavštevovanejšie krajiny slovenských turistov. Leží pri Jadranskom mori, ktoré na Slovensku zvykneme nazývať slovenské. Okrem mora však táto krajina ponúka aj pamiatky zapísané do zoznamu UNESCO či svetoznáme vína. Je s ňou spätá nielen kravata či dalmatínsky pes, ale aj mnoho známych osobností a vynálezov. Otestujte sa, ako dobre Chorvátsko poznáte. Správne odpovede si môžete overiť v magazíne Quark na strane 54.

Foto Pixabay

1. Hoci Chorvátsko získalo nezávislosť až 25. júna 1991, hralo významnú dejinnú úlohu už v časoch Rímskej ríše. V roku 305 dal rímsky cisár vystavať v Splite honosný palác a do Dalmácie fakticky preniesol hlavné mesto celej ríše. Bol to cisár

2. V 14. storočí sa Dalmácia dostala pod nadvládu Benátok. Nezávislosť si zachoval len mestský štát, známy ako republika Ragusa, po latinsky Respublica Ragusina. Bola to prvá európska krajina, ktorá zrušila otroctvo a ktorá sa do dejín zapísala ako významné stredisko vzdelanosti a kultúry najmä v období renesancie. S rozvojom námorného obchodu dosiahla Ragusa vrchol prosperity a pokoja v 15. a 16. storočí, vďaka čomu začala konkurovať Benátkam a stala sa jedným z najcennejších obchodných partnerov na svete. Ragusaje pôvodný názov

3. Najdlhší obranný múr v Európe a v čase svojho dokončenia aj druhý na svete, zvaný i Európsky čínsky múr, sa nachádza v dedine Ston na polostrove Pelješac. Stavbu mohutného a dômyselného obranného systému vytvorili v 14. až 17. storočí slávni stavitelia z viacerých európskych krajín. Tí okrem hradieb vybudovali tri pevnosti, šesť polkruhových bastiónov, 10 okrúhlych a 31 hranolových veží, pričom v jednej časti obklopuje múr vodná priekopa. Múr je dlhý vyše

4. Chorvátsko sa jedinečným spôsobom zapísalo aj do dejín Spojených štátov amerických. Republika Ragusa ako prvá na svete uznala nezávislosť USA, ba čo viac – Biely dom, sídlo amerických prezidentov, sa staval z mramoru a kameňa z ostrova

5. Chorvátsko sa jedinečným spôsobom zapísalo aj do dejín Spojených štátov amerických. Republika Ragusa ako prvá na svete uznala nezávislosť USA, ba čo viac – Biely dom, sídlo amerických prezidentov, sa staval z mramoru a kameňa z ostrova

6. Za praotcov padáka sa považujú Leonardo da Vinci a Chorvát Faust Vrančić (cca 1551 – 1617), ktorý v diele Machinae Novae (Nové zariadenia) popisuje 56 rozličných strojov a zariadení. Jedným z nich je aj prototyp padáka. Vrančić sa najskôr zameral na preskúmanie náčrtov Leonarda da Vinci, ale neskôr sa pokúsil o návrh vlastného diela. Prvý použiteľný padák dáždnikového typu však zostrojil v roku 1913 a patent naň získal o rok neskôr slovenský konštruktér a vynálezca

7. So Slovenskom je spätý chorvátsky vynálezca a inovátor, rodák z Liptovského Mikuláša Eduard Slavoljub Penkala (1871 – 1922), ktorý žil v Záhrebe a dal svetu asi osemdesiat vynálezov. Najznámejší z nich je

R

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 9/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre