Kým kukučka zakuká

Svojím zafarbením kukučka pripomína jastraba krahulca.

Niet hádam človeka, ktorý by nepoznal zvuk nášho známeho vtáka – kukučky. Okrem svojho hlasu je však kukučka známa aj hniezdnym parazitizmom.

Najmä v jarných a letných mesiacoch sa typický a nezameniteľný hlasový prejav kukučiek ozýva v celej našej prírode. Kukučka je jediný vták žijúci na našom území, ktorý nevychováva svoje mláďatá, ale túto povinnosť zveruje iným vtáčím druhom. Nazrime do súkro- mia tohto neobyčajného vtáka a priblížme si niektoré poznatky z jeho zaujímavého života.

Početní pestúni

Kukučka jarabá (Cuculus canorus) je v našej prírode všeobecne rozšírený vták. Veľkosťou pripomína štíhlu hrdličku, zafarbením zasa jastraba krahulca. Vyskytuje sa od nížin až po horský stupeň, najčastejšie však v nižších a stredných polohách, často v okolí vodných plôch a nádrží. Niekedy sa objavuje aj v blízkosti miest. Samec sa okrem typického kukania ozýva aj zvláštnymi chechtavými zvukmi. Hlas samice je úplne odlišný a skladá sa z rýchlo po sebe nasledujúcich tónov – bibibibi. Kukučka patrí medzi sťahovavé druhy vtákov. K nám prilieta každoročne v priebehu apríla, spravidla vždy na rovnaké miesto, kde žila aj v predchádzajúcich rokoch. Kukučky nežijú v trvalých pároch. Samček sa pári s viacerými samičkami a naopak. Ako je všeobecne známe, kukučky si nestavajú hniezda, ale vajíčka znášajú do hniezd iných druhov vtákov. Podľa dlhodobých ornitologických pozorovaní boli vajíčka kukučky zistené v hniezdach až 141 druhov vtákov, z nich asi 20 býva označovaných za pravidelných hostiteľov. V našej prírode patria medzi najčastejších pestúnov kukučích mláďat červienky, žltochvosty, trasochvosty, strakoše, kolibkáriky, penice, trsteniariky, strnádky, oriešky, ale aj iné druhy vtákov.

Utajené pozorovanie

V čase párenia sa amec kukučky ozýva známym a charakteristickým hlasom, ktorý prednáša z vyvýšeného miesta.

Zaujímavým fenoménom v hniezdnej bionómii kukučky je skutočnosť, že znáša po celý svoj život vajíčka rovnakého zafarbenia, veľmi podobné vajíčkam druhu, ktorý ju vychoval, a kladie ich predovšetkým do hniezd týchto druhov. Preto aj začiatok znášania vajíčok kukučky je prispôsobený začiatku a dĺžke hniezdenia jej hostiteľa. Zaujímavý je aj spôsob uloženia vajíčka do hniezda. Keď si kukučka vyhliadne svoj hostiteľský pár, určitý čas pár skryto pozorne sleduje. Kontroluje priebeh stavby hniezda a začiatok znášky hostiteľského páru. Svoje vajíčko musí totiž do hniezda uložiť v tom najvhodnejšom období, kým ešte v hniezde nie je plná znáška. Zatiaľ čo samička hostiteľského páru kladie vajíčka väčšinou skoro ráno, kukučka vždy v popoludňajších hodinách. V nestráženej chvíli, keď hostiteľský pár nie je na blízku, sa kukučka nepozorovane priblíži k hniezdu a odstráni z neho jedno alebo aj viac vajíčok, ktoré buď zožerie, či odnesie preč z hniezda. Potom veľmi rýchlo znesie vajíčko a ešte rýchlejšie odlieta, aby ju hostitelia nepristihli pri čine. Často sa na hniezde zdrží len niekoľko desiatok sekúnd. Pri tejto činnosti jej niekedy pomáha aj samček, ktorý, ak sa náhodou hostitelia nečakane objavia, odvádza ich pozornosť. Vtáky sú totiž na kukučky veľmi alergické a často ich až zúrivo prenasledujú a vyháňajú zo svojho teritória. Kukučka za sezónu znesie 10 až 25 vajíčok, no len určité percento sa vyliahne a kukúča dorastie do dospelosti. Mnohé vtáky sa totiž nedajú oklamať a podhodené vajíčko spoznajú.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 06/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Text a foto Ing. Ľubor Čačko

Komentáre