Benátsky ústav experimentálnej zoológie (Istituto Zooprofilattico Sperimentale delle Venezie – IZSVe) je verejnou veterinárnou inštitúciou a významným medzinárodným výskumným centrom. Zásluhu na tom majú jej špičkové laboratóriá. Mali sme možnosť navštíviť tie, ktoré skúmajú vtáčiu chrípku.
IZSVe je referenčné laboratórium na určenie vtáčej chrípky v Európskej únii, ktoré riadi celý výskum i akcie proti tejto chorobe. Na začiatku prehliadky sme sa dostali do laboratória, kde sa nachádza živá hydina. Pri obliekaní si ochranného odevu nás naša sprievodkyňa Maria Sereno Beatová upozornila, že to nie je ani tak pre našu bezpečnosť, ale v prvom rade na ochranu hydiny, ktorú by sme mohli nakaziť. Oddelenie hydiny sa totiž skladá z troch miestností s úplnou klimatizáciou, v ktorých sú sklené hermeticky uzavreté boxy s hydinou. Väčšinou sú to kurence a kohútiky, pretože ony najviac roznášajú vtáčiu chrípku. Proces je pritom rovnaký. Z vajec, ktoré kupujú len od troch špecializovaných fariem v USA, Nemecku a Taliansku, sa vyliahnu kurence. Tie potom postupne rastú, až sa stanú predmetom výskumu. V prvej miestnosti sa nachádzajú kurence v úplnej izolácii, aby sa nemohli nakaziť žiadnymi choroboplodnými zárodkami. Niektorým z nich naočkujú do očí a zobáka vírus vtáčej chrípky. Potom výskumníci sledujú, ako sa nákaza prejaví a ako sa prenesie na ďalšie kurence v boxe. V ďalšej miestnosti je stupeň ochrany nižší, lebo tam sa s vírusmi nepracuje a kurence slúžia len na porovnanie s nakazenými. V tretej miestnosti je osem izolačných boxov. V nich chovaná hydina slúži na prípravu protilátok a ďalšie experimenty. Životnosť kurčiat je dva mesiace, pričom ich týždenne potrebujú okolo 180.
Naša ďalšia cesta viedla do klasického virologického laboratória, kde izolujú vírusy, robia ich charakterizáciu, vykonávajú sérologické testy, imunofluorescenciu, optickú a elektronickú mikroskopiu. Testy sa robia spravidla na 9-dňových kuracích embryách, pretože vtedy je výťažok vírusu najväčší. Naša sprievodkyňa Isabela Monteová nám ukázala, ako najprv musia vajcia skontrolovať pomocou ultrafialového svetla, či majú v sebe kurací zárodok, lebo len tie sú zaujímavé. Potom ich naťuknú a naočkujú im vírus. Vajcia dajú do inkubátora so stálou teplotou 37 stupňov Celzia. Minimálne po 48 hodinách zozbierajú alantoickú tekutinu, v ktorej plávajú kuracie embryá a kde sa nachádza veľké množstvo vírusov. Tie pomocou sérologickej a biochemickej analýzy charakterizujú a klasifikujú. Ako povedala Isabela Monteová, aj oni potrebujú vajcia zo špeciálneho chovu, pričom týždenne ich odoberajú 1 300.
Navštívili sme aj pracovisko s najmodernejším elektronickým mikroskopom, ktorým možno pozorovať až nanometrovú úroveň, teda úroveň bunky. Jednotlivé vírusy sa na obrazovke mikroskopu dali veľmi dobre rozlíšiť a porovnať. Podľa slov našej ďalšej sprievodkyne Anny Toflanovej to nepochybne zvyšuje kvalitu a presnosť výskumu.
Na záver prehliadky sme si prezreli unikátne mobilné laboratórium na zisťovanie a testovanie zvieracích chorôb, ktoré je jediné v Európe. Je to novinka a tretí kontajner ešte chýbal. Christian De Battisti, člen tímu lekárov, ktorí ho budú využívať, nás oboznámil s prvými dvoma kontajnermi. V jednom sa dajú pitvať uhynuté zvieratá, v druhom budú robiť virologické a molekulárne rozbory. Tretia jednotka bude obsahovať všetko potrebné zariadenie na zabezpečenie sebestačnosti laboratória (elektrocentrálu, čističku vody a pod). To sa bude totiž dať previezť tromi kamiónmi hocikde do sveta, kde vypukne nejaká epidémia zvierat, teda aj tam, kde nebude k dispozícii napríklad voda či elektrický prúd. Obe pracovné časti majú pritom vo výbave kompletný filtračný systém, takže vzduch sa čistí pri vstupe i výstupe z kontajnerov a voda môže dokonca cirkulovať v úplne uzavretom kruhu, lebo čistiace zariadenie zabezpečí jej kvalitu a bezchybnosť.
MARIÁN BABIC
Legnaro – Bratislava